Po intenzívnom takmer dvojtýždňovom písaní som potreboval niekoľko dní pokoj a trošku opäť dať niečo do zálohy pre prípad, že by ma povinnosti, zdravie alebo rozum odradil od písania blogu. Udalosti v piatok večer ma minuli, takže prvé informácie som zberal až v sobotu ráno a zväčša išlo už iba o reakcie na udalosti.
Napriek tomu pri ich sledovaní som začal naberať dojem, že na ich obsahu a spôsobe prezentácie je niečo, čo mi vadí. Začínal som mať dojem, že to ako sa informuje nebude pomáhať dosiahnuť nejaké zmysluplné riešenie a naopak skôr povedie k ďalšiemu vyhroteniu problémov, radikalizácii postojov a zvýšeniu rizika opakovaných akcií. Keď som si pozrel prvé blogy, ktoré sa objavili (a pretože vraj niektoré blogy administrátor vymazáva možno aj zmizli) a ktoré v obsahu alebo diskusii hovorili o tom, že to je dôsledok, "vidíte slniečkári kam to vedie" a podobne, mal som v tomto pocite jasno.
Hovorí sa, že v kríze sú rozhodujúce prvé hodiny a prvé reakcie. Pokúsim sa identifikovať, čo mi v prvých reakciách chýbalo a čo mi vadilo. A aj keď sa to v rôznej podobe objaví v komentároch, diskusii, či inej podobe od politikov, novinárov či „slniečkárov“, dovolím si tvrdiť, že to bude z môjho pohľadu neskoro. Možno mám iné myslenie, ale pod vplyvom nasledujúcich faktorov, som skutočne začal uvažovať, či média a politici nemajú skutočne záujem na zostrení a radikalizácii súčasnej spoločenskej situácie.
Politické odsúdenie. Sobotné elektronické verzie boli plné vyjadrení „svetových politikov a osobností“, ktorí odsúdili útoky v Paríži. Začalo to prezidentom Hollandom, Kiskom, Obamom. Pokračovalo to ďalšími politikmi, ktorí dostali menší alebo väčší priestor na citovanie svojich vyjadrení. Niekde na konci možno 30 vyjadrení boli cca 2 vety podporu a ponuku pomoci vyjadrilo Francúzsku aj Turecko a Kuvajt, útoky odsúdili Irán a Pakistán.
Prečo je to zle: Takmer všetky vyjadrenia, ktoré v správach (hovorím o našom spravodajských informáciách) boli vyjadrenia politikov kresťanských z krajín z kresťanskou a západnou tradíciou! V spravodajstve dostal väčší priestor predseda českého parlamentu ako vyjadrenie 60 miliónového moslimského štátu. To či chceme alebo nie vytvára dojem, že ide o vojnu ICH (moslimských štátov) proti NÁM (kresťanskej západnej kultúre), vytvára to dojem, že im to tak veľmi nevadí, že to „celosvetové“ odsúdenie znamená odsúdenie „západným svetom“. Áno, neskôr sa tieto správy trochu upracú, ale média by už snáď mohli mať trošku rozumu a v záujme zmierenia dať oveľa dôstojnejšie miesto vyjadreniam krajín, ktoré zdieľajú rovnakú vieru ako teroristi. Tak aby vznikol oprávnený dojem, že toto nie je cieľom týchto krajín!
Trestné odsúdenie. Zdá sa, že všetci atentátnici pri útokoch zahynuli a to aj preto, že to bolo ich cieľom. Vo vyjadreniach mi chýbalo jednoznačné vyjadrenia, že všetci tí, ktorí útokom pomáhali budú potrestaní. Nebudú odsúdení na smrť, ale budú odsúdení čo najprísnejšie a bude musieť dlho trpieť čakaním na najhorší trest, ktorého sa domáhali – božieho trestu.
Prečo je to zlé: Motiváciou islamských teroristov je božia sláva, ktorá vychádza z interpretácie Koránu, ktorá povoľuje zabíjanie inovercov a nevercov. Ak tento bod nebudeme schopný vyvrátiť, bude riziko opakovania samovražedných teroristických útokov neustále existovať, pretože prípadný atentátnik pri útoku „zničí“ stopy a väzby. Preto by som najmä od francúzskych politikov očakával neustále opakovanie, že nejde o žiaden džihád ani svätú vojnu, pretože obete nebojovali a dokonca nikto nijako neoveroval ich náboženské a politické presvedčenie! Na mieste Hollanda by som sa formulku „teroristi a tí, čo ste im pomáhali, zhoríte v pekle božom medzi bezbožníkmi!“ naučil po arabsky!
Náboženské odsúdenie: Medzi prvými vyjadreniami absentovalo vyjadrenia, ktoré by teroristický čin riešili z náboženského hľadiska. Pravdu povediac nie je to prvý útok vo Francúzsku a už vôbec nie prvý v Európe a západní politici, ich poradcovia a média mali už dosť času vypracovať systém a získať skupinu moslimských duchovných, ktorí by boli ochotní a mali dosť odvahy odsúdiť tieto činy v prvej línii.
Prečo je to zlé: Problém radikálneho islamu je oveľa menej problém vzťahu medzi kresťanstvo a islamom ako problémom medzi rôznymi výkladmi islamu. Stačí, ak si uvedomíme, že počet moslimov zavraždených radikálmi v porovnaní s počtami „inovercov“ je tak 10:1, možno viac.
Ak vieme, že jeden k výkladov je nezlučiteľný s našou predstavou o svete a modernou civilizáciou, tak jednoducho musíme podporovať iní výklad a za to očakávame od umiernených moslimov odvahu pustiť sa do tohto náboženského sporu! Preto je nevyhnutné vytvoriť systém, aby takmer súčasne s prvými politikmi bolo v médiách odsúdenie náboženské, upozornenie na rozpor s Koránom a požiadavkami islamu! Ak sa takéto vyjadrenie v tlači objaví do 2-3 dňoch môže to veľa ľudí chápať tak, že to odsúdenie nie je myslené úprimne a bolo dané len ako „povinná jazda“.
Spoločenské odsúdenie: Teroristi vrátane tých včerajších deklarovali „božie ciele“ a sledovanie „vyšších záujmov“. Spôsob ich naplňovania a prezentovania však bol na úrovni úchylných maniakálnych ľudí, ktorých by všade vrátane islamských krajín čakal viac ako krutý trest. Politici sa nesmú báť postaviť týchto ľudí na úroveň tých najbeštiálnejších kreatúr v ľudskej spoločnosti a to nie diplomatickým jazykom ako tak, že vyvolajú pohoršenie u všetkých rozumne uvažujúcich ľudí!
Prečo je to zlé: Cieľom teroristov je vyvolať odpor, obavu, pohoršenie v „nepriateľskej spoločnosti“. Vďaka mediálnych správam (internetové popravy) a teroristickým činom sa im tento krok darí. Naším cieľom je vyvolať odpor a pohoršenie medzi tými, ktorí dokážu prehliadnuť charakter ich činov oproti „vznešeným“ ideám, ktoré prezentujú. Ak sa nám podarí potenciálnych útočníkov dostať na úroveň ľudí, ktorých musia odsúdiť aj obyčajní moslimovia, ich podpora pre potenciálnych teroristov sa stratí. To sa podarí iba tak, že politici budú odvážne a bez ohľadu na osobné riziko (napr. že sa stanú osobným terčom) prirovnávať teroristov k ľuďom s podobnými "postojmi" maniakom, sadistickým násilníkom, pedofilom a podobne.
To bolo niekoľko výhrad, ktoré ma napadli na základe prvého sledovania správ o udalostiach v Paríži. Musím povedať, že politici ani novinári ma opäť nepresvedčili o tom, že na podobné akcie sú pripravení a opäť sa mi zdalo, že skôr išli po „krvavých stopách“ na úrovni Krimi Joj ako po udalostiach, ich motívoch a dôsledkoch. A politici neukázali podľa môjho názoru dosť odvahy povedať jasne a jednoznačne svoj postoj a veľa povedané zbytočne zabalili do „diplomatického balíčka“, tak kde ten balíček nemôže byť doručený a nebude akceptovaný.
