reklama

Medzi Komenským a Gatesom... alebo o oknách a dverách v škole

Pár dní pred prázdninami som z nostalgie za akademickým rokom napísal pár viet o mojich skúsenostiach zo skúšania. Vďaka odozve na môj blog som sa dostal k iným domácim a zahraničným názorom na súčasný stav vzdelávania. Spoločným znakom, s ktorým som sa dokázal stotožniť je názor, že súčasný stav vzdelávania nezodpovedá modernej dobe. Oveľa zložitejšie je odpovedať na otázku, ako by malo vzdelávanie a školstvo vyzerať?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Viacerí autori upozorňujú na fakt, že náš súčasný školský systém vytvoril svoje princípy v stredoveku. Možno menej ako v názve spomenutý Ján Ámos Komeský v 17.storočí tvorili jeho princípy osvietenské myšlienkové pohyby v 18. storočí. Nehnutnosť školského systému sa dá veľmi jednoducho dokumentovať ak porovnáme vzhľad a fungovanie školského zariadenia v 18. storočí a dnes. Rozdiely sú minimálne, princípy sú rovnaké.

Keď uvažujeme o inej škole a inom školskom systéme, dostávame sa do úzkych. Všetci sme vychovaní existujúcim systémom a nevieme si moc predstaviť iní spôsob vzdelávania ako sme absolvovali. Napriek tomu, že mám dosť veľkú fantáziu tiež som mal dosť problém odosobniť sa od školy ako ju poznám od svojho jedného roku. Keďže moja mama bola stredoškolská profesorka a materská trvala iba 9 mesiacov už v jednom roku som vraj ocikával nemenovanú zborovňu v Bratislava.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pomohlo mi sledovanie prezentácie jedného z ľudí, ktorí sa zmene školy venujú intenzívne v svojej práci. Išlo o prezentáciu Vladímíra Burjana s názvom plus mínus Keď si žiaci prestanú klásť otázky, mali by si ich začať klásť učitelia, ktorá je dostupná na tejto adrese: http://vimeo.com/7578550. Aj on sa venuje „pevným" koreňom súčasného školstva, ktoré siahajú hlboko do stredoveku. Na rozdiel od kritikov však ide ďalej a prináša aj námet ako by škola mohla vyzerať, ako ideál ponúka antickú školu filozofov a porovnáva charakter vzdelávania v tomto vzdelávacom prostredí a jeho prejav v súčasnej škole- slovo moderná je v tomto prípade asi nevhodné!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konfrontácia jeho pohľadu na antickú školu, konfrontácia so súčasnosťou a hlavne s vlastnou pedagogickou praxou (aj keď vysoká škola má v tomto prípade určité špecifiká) mi otvorila ďalšie otázky, ktoré by si hľadanie nového modelu vyžadovalo zodpovedať. Dovolím si ich tu nadniesť, pretože možno už na ne existuje odpoveď.

Dospel som k záveru, že základnou otázkou pre hľadanie odpovede na nové vzdelávanie je spôsob myslenia mozgu. Zdá sa mi, že súčasné vzdelávanie je striktne lineárne. Informácie sú odovzdávané postupne v jednotlivých izolovaných predmetoch, ktorých poznatky sa postupne prehlbujú a rozširujú a možno niekde v nadstavbe (na vysokej škole) prichádza k integrálnemu pohľadu na svet. Lineárnosť v myslení je zakorenená tak intenzívne, že dokonca aj dve najnovšie dominantné firmy súčasnosti Facebook a Google sú striktne lineárne. V oboch prípadoch totiž nedávajú iný ako jeden rozmer vyhľadávania, komunikácie, voľby spoločenského statusu a ak ho dávajú ide o nadstavbu celého procesu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane je paralelne vzdelávanie ako ho spomína aj Vladimír Burjan v podobe antickej filozofickej školy. V tomto prípade je štúdium voľné, odohráva sa na rôznych úrovniach nielen v rovine učiteľ - študent. Ide o predstavu akejsi genius loci školskej učebne, kde myšlienky plávajú priestorom a akosi pristávajú na žiakoch a študentoch aj bez ich aktívnej snahy.

V reálnej pedagogickej praxi však situácia nie je jednoznačná. Predstava, že študenti sa počas hodiny budú baviť, vzájomne komunikovať alebo študovať niečo iné vytvára nielen dojem, že učiteľ má malú autoritu a zlú disciplínu. Akosi prirodzene vzniká dojem, že štúdium nemôže byť efektívne, ak sa študenti nesústredia na predmet vzdelávania. Nedávno v dokumente Milujem svoj mobil a počítač na ČT spomínali výsledky vedeckých výskumov, ktoré dokazovali, že mobilná komunikácia a paralelná práca na viacerých veciach pri počítači vedie k horším výsledkom a nižšej efektívnosti činností.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane v knihe Bod zlomu citovali iné výsledky výskumov, podľa si deti z televízneho programu dokázali zapamätať podobné množstvo informácií bez ohľadu na to, či sedeli pred televíznou obrazovkou a pozorne sledovali program alebo sa nezúčastnene hrali a iba občas mrkli na obrazovku. Každý rodič pozná situáciu, keď dieťa znenazdajky použije vetu, ktorá padla niekde úplne mimovoľne, okrajovo a rodič mal dojem, že dieťa si ju nemohlo nielen zapamätať ale ani ju zachytiť.

Ako teda myslí náš mozog? Lineárne a preto sa potrebujeme sústrediť na predmet toho čo sa chceme naučiť? Alebo sme schopný paralelne dokážeme riešiť rôzne veci a učiť sa na matematike gramatiku a na gramatike fyzikálne princípy? Alebo je naša lineárnosť v učení výsledkom vzdelávacieho systému, ktorý vznikol v dobe osvietenstva? Viaceré alternatívne prístupy k vzdelávaniu, napr. Montessori, Waldorf či Integrované tematické vyučovanie prichádza práve so snahou narušiť lineárnosť procesov odovzdávania vedomostí - učenia a skúšania ako spätnej väzby.

Cieľom vzdelávacieho modelu, ktorý stále určuje našu prítomnosť bolo širokým masám poskytnúť základné poznatky pre samostatné prežitie, keďže s koncom nevoľníctva a poddanstva vzrástla sa dostali do vlastnej opatery. Zároveň nemal systém obmedziť elitu v prístupe k vyššej úrovni poznania, v ktorej dokázala sledovať súvislosti a vzťahy medzi procesmi. Problémy moderného človeka nesúvisia tak veľmi s poznatkami, ale so schopnosť pochopiť miesto a postavenie v spoločnosti. A tak to, čo bolo predtým určené pre elitu sa vyžaduje od širokých más. Trpia tým vysoké školy ale aj základné a stredné školstvo.

 Problémy školstva, ktoré zďaleka nie sú problémami iba slovenskými sa intenzívne prejavujú v mnohých oblastiach a stávajú sa prekážkou ďalšieho rozvoja spoločnosti. Podľa môjho názoru je súčasné vzdelávanie lineárnym tokom informácií medzi učiteľom a žiakom. Tak ako ženy dokážu robiť súčasne viac veci, naučil nás Bill Gates s oknami (Bill Gates je v tomto prípade vnímaní ako symbol, prosím nediskutujte o Jobsovi a Xeroxe ....) robiť súčasne viac vecí. Aj ja mám teraz otvorených 5 internetových stránok, dva pdf dokumenty, dva textové súbory a commander. Možno práve to je tá veľká zmena, ktorá by sa mohla preniesť do školstva a oslobodila ju od nádychu trestaneckej kolónie. A teraz nehovorím v podobe alternatívy, ale v podobe masovo použitého prístupu k problému. Mýlim sa?

Rastislav Strhan

Rastislav Strhan

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  2x

V Belbinovom teste tímových rolí sa mi opakovane objavujú tri silné tímové role. Plant - hladač ídeí, novátor spôsobuje, že často vidím veci inak, Resource investigator - hladač zdrojov spôsobuje, že si rád veci overujem hľadám kde kdo čo. Problémy mi spôsobuje dve role. Veľmi silná rola kritika, hodnotiteľa, vďaka ktorej si svoje nápady dokážem skritizovať veľmi intenzívne a veľmi nízko vyvinutá rola dokončovateľa Completer Finisher , vďaka ktorej dokončenie vecí včas je takmer zázrak. AJ preto niektoré blogy vyzerajú štylisticky a gramaticky nedokončené ..... . Zoznam autorových rubrík:  Paradoxy modernej dobyDomáca spoločnosť a politikaSvet a globálna spoločnosťO vzdelávaní a učeníCestovanie a dopravaSúkromnéKvalita v rôznej podobeNápady a vízieNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu