Hodnotenie utečeneckej krízy po troch rokoch.

Autor: Rastislav Strhan | 7.11.2015 o 8:46 | (upravené 11.11.2015 o 9:04) Karma článku: 3,23 | Prečítané:  803x

5.11. 2018 15:30 Už sú to tri roky, čo som v rámci svojho tzv. hodinového blogu na stránkach sme.sk publikoval niekoľko príspevkov, ktoré sa dotýkali vtedy veľmi aktuálnej utečeneckej témy. 

Myslím, že je vhodný čas sa k téme vrátiť a pozrieť sa na jej výsledky. Zároveň je to aj priestor priznať si chybu a uznať vlastnú hlúposť, ktorú som vo svojich názoroch prejavil.

A samozrejme je to aj priestor pripomenúť si tretie výročie prelomového zasadnutia Európskej rady, na ktorej sa výrazne zmenil postoj a politika EÚ voči utečencom. Keď premiér Fico odchádzal vtedy na zasadnutie najvyšších predstaviteľov štátov EÚ s vyjadreniami, že so súčasnou politikou v otázke utečencov nesúhlasíme a že je čas ju zmeniť, považoval som to, priznávam za politikárčenie a súčasť predvolebného boja pred marcovými voľbami.

To, že sa im spolu s premiérom Orbánom podarilo presvedčiť o svojom postoji lídrov členských krajín EÚ, vyzeralo ako zázrak. Nebol to však zázrak, ale mimoriadne schopnosti a argumenty, ktoré dokázali predložiť lídrom. Tým už potom nezostávalo nič iné ako s plánom, ktorý neskôr dostal na ich počesť Dunajský dar, súhlasiť. Nuž, vo svetle týchto a nasledujúcich udalostí, patrím k tým, ktorí považujú za viac ako isté, že EÚ po najbližších voľbách povedie práve táto dvojica politikov. Ak dokážu to isté ako dokázali vo svojich krajinách nemám ani ja pochybnosti o budúcnosti Európskej Únie a teším sa na úspešný výsledok referenda a vstupe Nórska a Švajčiarska do našej Európskej rodiny.

V tomto blogu však nechcem písať o Ficových úspechoch, ale o riešení utečeneckej krízy. Keď títo dva politici ohlasovali spolu s predstaviteľmi Európskej komisie a prezidentom EÚ nový plán riešenia utečeneckej krízy, znelo to ako utópia. Vyriešiť problém do Vianoc, zastaviť prílev utečencov, vysťahovať nelegálnych ekonomických migrantov a zastaviť islamizáciu Európy, znelo ako pokus o „božie dielo“. Priznám sa patril som k tým, ktorí tvrdili, že rýchle riešenie (ktoré som celkom nesprávne označoval ako radikálne) vyvolá oveľa väčšie problémy, riziká terorizmu a spoločenské napätie!

Patril som k tým, ktorí považovali plán v priebehu niekoľkých týždňov overiť oprávnenie azylových dokumentov vyše milióna ľudí, za nemožné. Na druhej strane finančné prostriedky, ktoré poskytli vlády predkladateľov, dary sponzorov a podpora zo strany Európskej Únie umožnili zapojiť do procesu tisíce až desiatky tisíc dobrovoľníkov. Netreba zabudnúť ani na našich podporovateľov, stačí pripomenúť, že predseda banskobystrického VÚC dal zo svojich prostriedkov niekoľko tisíc a župa pripojila ďalšie tisícky Euro a zaplatila stáže študentom medzinárodných vzťahov na UMB ako dobrovoľných azylových úradníkov.

Napriek tomu som správy o pozitívnej odozve tzv. blitzkreisu (posudzovanie dobrovoľníkmi, podpis azylového úradníka, realizáciu výkonu políciou)  som považoval prvé obrázky, ktoré sa objavili z odchodu nelegálnych migrantov za inscenované spravodajské hry. Nechcelo sa mi veriť, že utečenci čakajú na svoje odsunutie s úsmevom a radostným očakávaním cesty domov. Považoval som za „hrané“ radostné preberanie obálok s 1000 € na začatie nového života vo vojnou zničených domovoch, resp. na začatie novej éry života pri v chudobných krajinách tretieho sveta.

Keď sa však správy opakovali a dokonca zhromaždenie Pegidy začalo pri svojom stretnutí skandovať „Moslimen, wir lieben euch!“ (Moslimovia, máme vás radi) začal som veriť, že je to skutočne tak. Musím si prihriať polievočku, že sa potvrdilo moje presvedčenie, že migranti nie sú žiadne krvilačné beštie, ale skôr zúbožení ľudia, ktorí pochopia, že nie sú v Európe vítaní a radšej volia návrat domov ako neistotu života v Európe.

Iste boli aj negatíva. Európou otriaslo niekoľko prípadov, kedy pri streľbe na hraniciach boli usmrtení ilegálni migranti, aj prípady lode otočené od brehov EÚ na šírom mori stroskotali aj s nelegálnymi migrantami. Ale, ako povedal jeden z architektov Danajského daru, „žiaden systém nefunguje 100% a nemôžeme očakávať ani to, že 100% migrantov pochopí našu dobromyselnosť!“ Do tých 100% chýbali aj asi 15000 utečencov, ktorí namiesto deportácie využili zmätok a bez identity a dokladov zmizli medzi domácimi prisťahovalcami. Podľa poslednej medializovanej správy sa podarilo z nich zachytiť už takmer polovicu, ale ešte stále zostáva pred orgánmi dosť práce a to napriek veľkej pomoci moslimského obyvateľstva Európy.

Tieto efekty novej politiky patria už k niečomu, čo možno nečakali ani sami predkladatelia. Asi ťažko sa dalo očakávať, že pri azylantskom preskúmaní dobrovoľníci odhalia okolo 4000 potenciálnych teroristov a 2 000 utečencov sa k extrémistickým tendenciám a podpore extrémistických hnutí prihlási samo.

Už vôbec sa nedalo čakať, že nový program Danajského daru povedie k takému veľkému zníženiu napätia v moslimských getách v západoeuropských metropolách! Tieto oblasti, ktoré získali označenie NO GO area prechádzajú radikálnou zmenou. Asi 10 000 priaznivcov radikálnych názorov sa samo prihlásilo k deportácii do rodných krajín alebo krajín pôvodu, pretože si uvedomilo, že Európa nie je miestom, kde by našli ich myšlienky ohlas. Ďalší vyhlásili odklon od myšlienok radikálneho islamu a spolu s tými umiernenými založili hnutie Peace on Earth.  

Dunajský dar znamenal aj prevrat v medzinárodných vzťahoch. Hneď potom ako si moslimské krajiny uvedomili, že Európska Únia nie je priestorom pre šírenie islamských myšlienok, zmenili svoj postoj. Uznali práva Európskej Únie a ochotne prijali tých utečencov, ktorí sa k danej krajine pôvodu prihlásili. Bolo dojemné sledovať ako vítali svojich staronových spoluobčanov kvetmi pri príchode loďami k ich pobrežiu!

Niektoré dôsledky stratégie Dunajského daru je predčasne hodnotiť. Viacero analytikov sa zhoduje,  že aj vďaka Dunajskému daru extrémistické postoje Islamu stratili na sile, podpora pre hnutia typu Taliban, Al- Kaida, ISIL klesá, ich finančné zdroje vysychajú. Sú však aj iní autori, ktorí upozorňujú, že islam začína využívať iné formy presadzovania svojich myšlienok, ktoré môžu byť oveľa nebezpečnejšie. Podľa nich sa ciele islamu zničiť európsku, kresťanskú civilizáciu nezmenili, zmenili sa iba formy a podoby jeho dosiahnutia.

Na záver mi zostáva iba ospravedlniť sa, keď som bol skeptický v otázke možnosti riešiť utečeneckú krízu silovým spôsobom, vrátením utečencov v krátkom čase, postavením hrádze na hraniciach a obmedzením práv utečencov. Celkom nesprávne som predpokladal, že agresívna akcia európskej, kresťanskej civilizácie podnieti rast agresivity aj v tých skupinách moslimov, ktorí pôvodne agresivitu nepodporovali.

Opak sa ukázal byť pravdou. Teraz verím, že podobným spôsobom sa nám podarí riešiť problém aj s neprispôsobivými občanmi, zástancami dekadentného spôsobu života a ľuďmi, ktorých uvažovanie je v rozpore s tradičnými hodnotami európskej kultúry. Verím , že keď o niekoľko rokov opäť budem písať o utečencoch bude to iba spomínanie na jeden z problémov, ktoré moderná spoločnosť riešila na začiatku 21.storočia.

16:28 stále ten istý deň a rok ... ;o))) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?