reklama

Aj ja som z rodiny migrantov

15.27 cesta domov. Už som spomínal, že pamiatka zosnulých je tak trochu časom na to, aby človek zaspomínal na svojich predkov a pripomenul si históriu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (90)

Moc som sa k osobným veciam vo svojich blogoch zatiaľ nedostal, pretože sa mi spoločenské veci zdajú dôležitejšie ako tie osobné. A keď všetci hovoria o migrantoch v rodine, tvária sa akoby sa ich problém migrantov vôbec netýkal. A pritom nájsť na Slovensku človeka, ktorého sa problém migrácie netýka je takmer nemožné.

Ja v tomto smere nie som výnimka, aj keď môj otec pochádzal z veľmi silnej národne zameranej dediny medzi Hlohovcom a Nitrou – z Rišňoviec. Známosť dediny v Bratislave bola daná predovšetkým dvomi skutočnosťami. Prvou bolo, že z nej pochádzal prvý tajomník bratislavského krajského výboru KSS Gejza Š. (teda pochádzal odtiaľ aj ten predtým, ktorý tam bol veľmi krátko – môj otec), druhou, že pri kostole bol zachovaný slovenský dvojkríž, znak, ktorý sa za socializmu spájal predovšetkým s nepriateľským vojnových Slovenským štátom. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nielen ten dokazoval silu nacionálneho a náboženského cítenie v tejto dedine a nebolo tomu inak ani v otcovej rodine. Otec vždy spomínal ako zábavný paradox dediny, kde slovo luterán patrilo k nadávkam (možno preto si napokon zobral luteránku), že podľa historických údajov bola pred možno 200 rokmi obec protestantská, čo súviselo s konfesnou príslušnosťou zemepánov viac ako s vierou obyvateľov. Takisto sám spochybňoval svoju roduvernú slovenskosť, pretože v rodine sa tradovalo, že predkovia prišli z Moravy.

Aj keď sa zdalo, že otcove dedičstvo prejde na mňa, napokon prešlo na brata, ktorý vďaka moderným technológiám zásobuje rodinu historkami z našej histórie. Pretože však nie je ochotný ďalej zverejňovať svoje zistenia, použijem ich vo svojej argumentácii ako dôkaz toho, že máločo nové je tak celkom nové.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bratovi sa podarilo potvrdiť, že otcov pôvod siaha na strednú Moravu. Náš predok tu doplatil na nemecké dedičské právo, ktoré sa uplatňovalo v zemích českých a podľa ktorého majetok otca prechádzal všetok na najstaršieho syna hospodára. Bez prostriedkov, s deťmi a manželkou mu nezostávalo nič iné iba hľadať novú existenciu a ponuka zo západného Slovenska bola asi atraktívna. Myslím, že zemepán územia o ktorom hovorím mál problémy s pracovnou silou (tuším po jednom z morov) a tak vytvoril priaznivé podmienky pre migráciu pracovnej sily na jeho územie.

Naši predkovia sa ocitli na Slovensku a zdalo sa, že tu zostanú, nestalo sa tak však. Nádeje, ktoré v nich vyvolali výhodné podmienky sa asi nenaplnili a tak po čase pokračovali v migrácii za lepšími podmienkami, tentoraz na územie, ktoré bolo riedko osídlené vyhnaní a stiahnutí osmanskej ríše z územia Balkánu. Podobne ako tisíce iných rodín sa ocitli niekde na území Rumunsko- srbského pohraničia a strávili tu niekoľko rokov. Kým doteraz boli cesty rodiny relatívne spoločné, tu sa rozdelili. Moji predkovia po pár rokoch života na Balkáne rozhodli vrátiť na Slovensko. Keďže neexistujú osobné spomienky nedozvieme sa prečo sa tak stalo a všetky dôvody budú iba v polemickej rovine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Časť rodiny zostala vo Vojvodine, ďalšia časť sa na prelome nášho storočia vysťahovala do Ameriky, ďalší sa neskôr vysťahovali do Nemecka, odkiaľ prišla ďalšia vlna migrantov, s ktorými sa medzitým premiešali. Takže medzi potomkami jednej rodiny sú praví Američania, praví Nemci, praví Slováci. Pretože časť potomkov sa za prvej republiky vysťahovala do Francúzska máme v rodine aj pravých Francúzov a samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na pravých Čechov.

Nechcem diskutovať o tom v čom sú podobnosti a odlišnosti medzi migrantmi z mojej rodiny a migrantmi, ktorí prichádzajú dnes do Európy. Som si vedomí rozdielov aj problémov pri ich integrácii. Na druhej strane nielen ako potomok migrantov som sklamaný nízkou mierou empatie, ktorú prejavujú slovenskí ľudia pri diskusiách o migrantoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako potomkovia národa, ktorého príslušníci masovo migrovali za vhodnejšími podmienkami do zahraničia (a mnohí z nich sa neskôr aj vrátili) a často boli v tých krajinách vnímaní ako zástupcovia zaostalého, nevzdelaného a nekultúrneho národa, som očakával, že budú mať ľudia väčšie pochopenie pre kultúrnu a sociálnu odlišnosť. Ako potomkovia ľudí, ktorí prišli z iných častí, našli na Slovensku svoj domov, niektorí plne splynuli s väčšinovou populáciou (SIkulovia, Polovci, Chorváti) alebo dokázali vytvoriť špecifickú kultúru (Nemci, Rómovia) som očakával, že ukážu väčšie pochopenie pre riziká a problémy integrácie iných kultúr do podmienok domácej kultúry. 

Možno som to nevedel, ale otec ma naučil sledovať svet v kontexte historického vývoja. Aj preto sa dokážem považovať za hrdého Slováka a možno preto sa pri postoji k utečencom líšim od väčšiny populácie na Slovensku.

16.27 

Rastislav Strhan

Rastislav Strhan

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  2x

V Belbinovom teste tímových rolí sa mi opakovane objavujú tri silné tímové role. Plant - hladač ídeí, novátor spôsobuje, že často vidím veci inak, Resource investigator - hladač zdrojov spôsobuje, že si rád veci overujem hľadám kde kdo čo. Problémy mi spôsobuje dve role. Veľmi silná rola kritika, hodnotiteľa, vďaka ktorej si svoje nápady dokážem skritizovať veľmi intenzívne a veľmi nízko vyvinutá rola dokončovateľa Completer Finisher , vďaka ktorej dokončenie vecí včas je takmer zázrak. AJ preto niektoré blogy vyzerajú štylisticky a gramaticky nedokončené ..... . Zoznam autorových rubrík:  Paradoxy modernej dobyDomáca spoločnosť a politikaSvet a globálna spoločnosťO vzdelávaní a učeníCestovanie a dopravaSúkromnéKvalita v rôznej podobeNápady a vízieNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu