Nezáujem, neschopnosť? O Ficovom postoji k olympijskej kandidatúre

Autor: Rastislav Strhan | 4.3.2013 o 11:39 | (upravené 4.3.2013 o 13:32) Karma článku: 4,79 | Prečítané:  658x

Slovenský podiel na kandidatúre Krakova na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 získava reálnejšie kontúry. V marci by mala vláda zaujať oficiálne stanovisko, aj keď všetkým je jasné aké bude. Rozhodnutie vlády však paradoxne nepriblíži, ale vzdiali Slovensko od organizácie olympijských hier. Povedie totiž k diskusii, ktorú nebudú sledovať iba doma, ale aj v zahraničí a to aj tí, ktorí budú o pridelení organizácie rozhodovať. Možno napokon rozhodnutie našej vlády potopí aj samotnú poľskú kandidatúru. Patrím k menšine blogerov, ktorá myšlienku podporuje a to opakovane. Aj preto ma zaujíma, prečo predseda vlády neustále potápa  myšlienku organizácie takéhoto podujatia na Slovensku?

Naschvál som skončil niečím, čo je v rozpore s oficiálnymi vyjadreniami vlády a jej predsedu. Neustále a opakovane hovorí o skvelosti tejto myšlienky a rozhodovanie vlády o oficiálnej podpore je iba formalitou. Ja však nehovorím o vyjadreniach, ale o skutkoch, ktoré sa uskutočnili na podporu olympijskej myšlienky a kandidatúry Slovenska? Tie skôr myšlienku vzďaľujú ako približujú. Prečo to tak je, má tri možnosti:

  • a) Predseda vlády vskutočnosti kandidatúru nechce a v jej úspech neverí a preto myšlienku, ktorá mu sedí spredstavou vizionára a tvorcu budúcnosti Slovenska intenzívne podporuje, čím zároveň upevňuje aj dosiahnutia cieľa - neúspechu v kandidatúre
  • b) Predseda vlády je zaviazaný finančným kruhom, ktoré majú ekonomický záujem a tak ako ho obviňujú diskutéri na sme.sk nie je vlastne predsedom vlády, ale hovorcom finančných skupín.
  • c) Predseda vlády a jeho okolie (opäť raz) absolútne nezvládli PR domáce úlohy a svojim neodborných a neprofesionálnym správaním potápajú myšlienku, v ktorú veria.

Väčšina čitateľov sme.sk by pravdepodobne vnímala ako správnu odpoveď b). Nie som naivný, aby som si myslel, že finančné skupiny nepôsobia na politiku a že tento vplyv je na Slovensku ešte silnejší ako vo vyspelých demokratických krajinách. Na druhej strane ekonomické štúdie hovoria, že politici nie sú úspešní, pretože ich podporujú veľké finančné zdroje, ale veľké finančné zdroje hľadajú úspešných politikov a podobne to je z robením opatrení. Opatrenia politici nerobia preto, že ich kapitál zaplatil, ale kapitál zaplatí politikov, ktorí robia politiku, ktorá im vyhovuje. Fico nie je hračkou finančných skupín, oni ho podporili preto, že robí politiku pre nich výhodnú. V čase hroziacej krízy aj oni potrebujú istoty, že ich štát podrží, že ich ochráni, že napríklad zabezpečí, aby nevznikala nová konkurencia, ktorá by mohla byť lepšia. Naopak, keď príde obdobie rastu, veľmi rýchlo podporia pravicu, ktorá svojou politikou dokáže podporiť ich expanzívne a rozvojové plány.

Preto v tomto prípade Fico a vláda nerealizujú myšlienky finančníkov, ktorí sa chcú nabaliť, ale pre nich samozrejme možnosť nabaliť sa, ktorá je logickým dôsledkom ich moci v hospodárstve je zaujímavá. Ja osobne preto považujem za správnu odpoveď odpoveď c) a síce to, že predseda vlády síce veľmi dobre ovláda populistickú rétoriku a populistické nástroje, ale na kazateľskej úrovni. Výsledkom takéhoto prístupu k verejnosti je polarizácia verejnosti a vytvárania napätia v spoločnosti.

Populizmus v práci s verejnosťou, občanmi, voličmi ako ju využíva Fico nie je niečo, čo by bolo principiálne neprijateľné. Aj Ficovi najtvrdší odporcovia musia uznať, že Dzurindova predvolebná agenda z 1998 o dvojnásobných platoch bol veľmi hrubý populizmus. Róbert Fico vie, že populizmom môže získať na Slovensku hlasy a dostať sa k vládnutiu. Problém je nerozlišovať populizmus ako politický nástroj a populizmus ako mocenský nástroj. A to sa deje práve v tejto dobe.

Organizácia olympijských hier je spoločenská udalosť veľkého rozsahu. Základom jej usporiadania je myšlienka spolupatričnosti, priateľstva a rešpektu. O tom, kto zorganizuje olympijské hry sa rozhoduje rôznym spôsobom a sú indície, že ani v tomto prípade nejde vždy o čisté praktiky. Na druhej strane medzi rovnými kandidátmi môžu nekalé praktiky pomôcť, ale iba zriedka (a muselo by ísť o veľké sumy) dokážu zlú kandidatúru premeniť na dobrú.

Ak by sme hľadali, čo je dobrá kandidatúra, tak tam patria objektívne kritéria, ale aj subjektívne. Jedným z rozhodujúcich kritérií pre organizáciu je spoločenská podpora. Ak ide o akciu, ktorá je prijímaná pozitívne naprieč politickým a spoločenským spektrom, ak ide o akciu, ktorú obyvateľstvo vníma ako svoju prezentáciu, je predpoklad, že akcia dopadne dobre. Takisto klesá predpoklad, že počas akcie vzniknú manifestácie protesty, ktoré pozornosť médií odtiahnu od športu, povedú k zvýšeným nákladom na bezpečnosť a do určitej miery zhoršia celkové ekonomické efekty akcie.

Kandidatúra Krakova získala veľký bonus, pretože podľa informácií zo švajčiarskej stránky, Švajčiari sa v referende postavili proti kandidatúre Graubundenu - Davos, St. Moritz. Keby referendum prešlo, práve Švajčiari boli veľkým favoritom na usporiadanie. Okrem veľmi progresívneho konceptu, majú dostatočné finančné prostriedky, tradíciu a referendom by získali veľmi silnú spoločenskú podporu. Karty sú rozdané nanovo, kandidatúru zvažuje Barcelona, ktorá však musí riešiť ekonomické problémy a vlastnú nezávislosť (veľké politické riziko), Ľvov a Brašov nemajú dostatočné finančné zázemie, Mníchov a Oslo váhajú nielen z ekonomických dôvodov.

Napriek veľmi aktívnej komunikácii a aktivite desiatok a stoviek ľudí sa švajčiarskym organizátorom nepodarilo presvedčiť obyvateľov, že myšlienka je dobrá. Podľa môjho názoru prevládlo v krajine, kde je cestovný ruch na vysokej úrovni a kde príjmy z neho závisia skôr od celkovej ekonomickej situácie sveta ako od organizovaných akcií, vedomie, že cestovný ruch a švajčiarska ekonomika sa nepotrebujú zviditeľniť. Rovnaké tvrdenie platí aj o Tatrách, pretože ani Tatry olympiádu nepotrebujú.

Ako sa komunikuje myšlienka olympiády na Slovensku. Pozitívne sa na túto tému vyjadroval opakovane v médiách premiér Fico, minister Kaliňák, premiér Fico, minister Čaplovič, premiér Fico, minister Počiatek, premiér Fico.... aký je základný poznatok mediálnych vyjadrení k problematiky olympiády? Vyzerá to tak, že olympiádu chce premiér a ministri. Ich odporcovia budú tvrdiť, že v ich chápaní to znamená, že to chce celé Slovensko. Ja som stále tak naivný, že si stále myslím, že sa nepovažujú za Slovensko, ale že jednoducho im nikto neporadil ako sa pracuje s verejnosťou a vytvára sa verejná mienka.

Je možné, že niektorí z tých, ktorí podporujú týchto politikov budú podporovať aj myšlienku olympiádu. Časť diskutérov v sme.sk by určite povedali, že všetci voliči smeru, čo považujem za argumentáciu úplne totožnú so smeráckymi argumentami. To, že voliči podporujú Smer neznamená, že nemyslia a že si nevytvárajú na rôzne veci svoje názory, dúfam, že voliči pravicových strán nepodporujú každú myšlienku, ktorú ich vedenie predloží, ale napriek tomu ich pevne podporujú. Podobný princíp predsa funguje aj u Smeru a určite by veľa voličov Smeru bola proti takejto akcii z rôznych dôvodov.

Takže premiér svojou aktivitou síce môže ovplyvniť svojich voličov, zároveň však vytvára bariéru pre priaznivcov iných strán, aby podporili jeho myšlienku. Tým, že sa premiér stáva „hovorcom" olympiády, buduje dojem, že podpora olympiády je podporou pre jeho osobu. A preto veľa ľudí odmieta podporiť slovenskú účasť na kandidatúre z dôvodov politických.

Fakt, že oficiálne o kandidatúre hovorili iba ministri a ministerskí úradníci vytvára dojem, že olympiáda vzniká proti vôli obyvateľov. Netreba si myslieť, že novinári, členovia olympijského výboru, či posudzovatelia kandidatúry nečítajú tlač a nevedia, čo sa deje. Ak to nerobia oni, určite to robia iní potenciálni kandidáti a potom už nič nebráni podsunúť relevantnej zahraničnej verejnosti obsah diskusie na Slovensku.

Druhý veľký komunikačný problém tvorí obsah komunikácie. Naši politickí predstavitelia neustále zdôrazňujú benefity pre Slovensko, pričom v oblasti nákladov ich argumentácia hovorí o tom, že ťažisko budú niesť Poliaci. Ak sa na Slovensku má odohrať zjazdové lyžovanie a chceme organizovať hokejový turnaj a akrobatické lyžovanie, ide o tri zo šiestich mediálne a komerčne najatraktívnejších športov (pridať by sme mohli skoky na lyžiach, biatlon a krakokorčuľovanie). Fakt, že hádžeme nákladné infraštruktúrne (nielen pri výstavbe, ale aj pri využití) projekty - bobová dráha, rýchlokorčuliarsky ovál automaticky na Poliakov, vytvárame za hranicami dojem, že my vlastne chceme z olympiády iba hrozienka a cesto necháme na nich. To bude veľmi zhoršovať rokovaciu pozíciu Slovenska ešte predtým než samotné rokovania začnú.

Tretí komunikačne nezvládnutý aspekt je ekológia a ochrana prírody. Ak olympiádu podporia štátne lesy Tanapu, ktoré sú v permanentnom konflikte s ochranármi a ekológmi, vyznieva táto podpora skôr kontraproduktívne. Nehovoriac o samotnom pláne usporiadať súťaže v Tatrách. Opakovane hovorím, že snaha usporiadať súťaže vo Vysokých Tatrách je nožom do chrbta celej myšlienky. Olympionici by dokázali rozchodiť organizáciu súťaži v priestoroch národného parku, ak by to považovali na nevyhnutné. Aj preto Jasná ako jediné prijateľné stredisko nie je problém. Ale použiť usporiadanie hier v priestoroch národných parkov programovo - Jasná -Štrbské pleso je neprijateľné. Navyše akrobatické lyžovanie absolútne nevyžaduje podmienky, ktoré nútili usporiadať tieto súťaže práve v tejto lokalite. A to nehovorím o fakte, že tento prvok predĺži vzdialenosti o ďalších 80km. Pritom v okolí Liptovského Mikuláša, resp. na spojnici medzi Mikulášom a Krakovom je viacero stredísk, ktoré by takéto súťaže zorganizovať mohli.

Okrem pretláčania Štrbského plesa, čo je veľmi citlivo vnímané z pohľadu životného prostredia, sa nezralosť environmentálnej komunikácie prejavuje aj v spôsobe komunikácie. Spôsob akým sa informácie odovzdávajú znamená, že každý, kto si chce ponechať aký taký imidž ochráncu prírody musí sa postaviť proti tejto akcii. Pritom nejde o akciu, ale o fakt, že to, kde a ako sa zorganizuje olympiáda rozhoduje vláda a ministri a nikto nevie na základe čoho.

Ak chce Slovensko usporiadať olympiádu, rok 2022 je niečo ako životná šanca. Vyzerá to, že olympijský výbor ešte bude hľadať, kto by mohol kandidovať, aby vôbec niekto kandidoval. Viaceré štáty presunuli záujem na neskoršie a je otázka či majú koncepty pripravené na takej úrovni aby ich stihli doplniť do uzávierky prihlášok (USA, Almaty, činania). Európske problémy bránia viacerým krajinám sa uchádzať a preto konkurencia bude oveľa menšia ako potom. Preto by ani vláda nemala túto šancu odvrhnúť a mala by urobiť vhodnú PR stratégiu, aby myšlienku urobila úspešnou.

Na Smer nemám žiadne kontakty, ak nepovažujem za kontakty diskusie s diskutérmi oreom12, darejíkom a podobnými, ktorých niektorí diskutéri identifikujú ako poslancov Smeru. Ale možno budem môcť iba o pár rokov hovoriť, že som to hovoril a keby to niekto čítal.... čo teda treba urobiť?

  • Rozhodnúť opodpore olympiády na vláde aveľmi zásadne obmedziť vyjadrenia na túto tému
  • Zaplatiť stručný a krátky prieskum postojov verejnosti ktejto téme ajeho výsledky otvorene prezentovať
  • Nájsť niekoľkých nositeľov myšlienky z radov nepolitickej scény (bývalí športovci, podnikatelia, vedci)
  • Vytvoriť priestor pre obyvateľov, kde by cez web mohli dávať svoje podnety, pripomienky, nápady ako znížiť náklady a riešiť celú olympiádu
  • Osloviť ostatné politické strany, aby nominovali svojich ľudí na báze dobrovoľnej účasti vprípravných aktivitách. Ak si predstavím, že by predsedom organizačného výboru časti hier na Slovensku bol napríklad Peter Šťastný, málokto by to si ešte myslel, že Široký sa na olympiáde nabalí ;o))))))

            Ako som naznačil v úvode Myšlienku olympiády podporujem. Napriek pracovným a rodinným povinnostiam sa pre tú myšlienku snažím aj niečo robiť.... napríklad tento blog... aj keby som chcel robiť viac, zatiaľ nie je kde ani ako, pretože zatiaľ je to iba myšlienka pána premiéra a jeho blízkeho okolia. Ak si pán premiér nechá hry až kým nebude definitívne rozhodnuté, znamená to, že má viac záujem o seba ako o hry. Zatiaľ ma ani on ani vláda nepresvedčila, že by olympiádu na Slovensku chcela a ak bude takto pokračovať budem sa musieť prikloniť k tým kritikom, ktorí hovoria o kandidatúre ako veľkom tunely.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?