Čistá utópia – Olympiáda v Žiline?

Autor: Rastislav Strhan | 12.1.2013 o 16:39 | (upravené 12.1.2013 o 20:26) Karma článku: 5,31 | Prečítané:  883x

Skúsme prekonať myšlienku byť príveskom Poľska, skúsme prekonať všetky politické a rozkrádačské myšlienky, ktoré okamžite napadajú Slováka pri predstave investície za miliardy Euro, skúsme prekonať fakt, že reálne na podobné myšlienky je neskoro, pretože po roku 2022 je aktuálna až olympiáda 2038 (po hrách v Európe príde záujem USA, Číny, Kazachstanu a iných oveľa silnejších hráčov na iných kontinentoch). Pri mojich utopických úvahách „A čo ak by Slovensko chcelo organizovať ZOH" mi vyšiel ako potenciálny kandidát prekvapujúci víťaz - Žilina. Prečo?

Na Slovensko sa opäť dostala vízia zimných olympijských hier. Napriek tomu, že najmä mladšia generácia ich spája s Mečiarom táto vízia má na Slovensku už vyše 40-ročnú tradíciu. Prvýkrát sa objavila v súvislosti s usporiadaním MS v severskom lyžovaní a snahou MOV dostať olympiádu aj do východného bloku, čoho výsledkom bola ZOH 1984 v Sarajeve. Pravdepodobne hlavne normalizačný proces zabránil rozvinutiu tejto myšlienky. Druhýkrát sa objavila myšlienka na konci 80-tych rokov, kedy ju veľmi rýchlo prevalcovala ekonomická transformácia. Po takpovediac „Mečiarových kandidatúrach" prišla opäť ponuka zo strany Poľska, ktorá po 30-rokoch je opäť relatívne nádejná.

Treba povedať, že najbližšie bolo Slovensko organizácií ZOH v 70-tych rokoch. V tom čase koncepcia OH v osi Jasná - Liptovský Mikuláš- Poprad - Tatry presne riešila dva kritické body organizácie ZOH - klimatické a geografické podmienky. V danom prípade existencia dostatočne vysokých hôr na organizáciu zjazdového lyžovania a organizáciu vo vysokohorskom prostredí, ktoré dokáže preklenúť nepriaznivé klimatické výkyvy.

Pri diskusiách v na konci socializmu táto koncepcia dostávala trhliny. Pamätám si ju, pretože som v tom čase ako študent napísal rozhorčený list do redakcie Nového Slová - mienkotvorný týždenník Komunistickej strany Slovenska, v ktorom som kritizoval tento projekt z pohľadu ochrany životného prostredia. Prekvapením bolo, že jeho podstatnú časť publikovali na čo ma upozornili (v dobrom) moji učitelia na VŠE v Bratislave.

Táto istá koncepcia bola prenesená aj pri „Mečiarových" kandidatúrach. V tom čase však už táto koncepcia bola úplne zastaraná a nemala žiadnu šancu na úspech a to nielen z ekonomických dôvodov. Posledné mediálne vystúpenia vládnych a samosprávnych predstaviteľov svedčia o tom, že ešte stále žijeme zo sentimentu a stále myslíme v koncepte, ktorý je zastaraný, nereálny a nemá šancu na úspech. Neustálym podsúvaním Tatier a Popradu nielen sťažujeme svoju pozíciu pre vyjednávanie s Poliakmi, ale môžeme pri jej presadení podlomiť nohy aj samotnej Poľskej kandidatúre.

Skúsme sa totiž pozrieť na organizáciu ZOH pohľadom 21.storočia! Od 1984 sa zmenili technológie aj hry. Vďaka technológiám prestali byť klimatické podmienky kritickým faktorom organizácie hier. Stačí si pozrieť miesta konania súťaží svetového pohára - Mníchov, Záhreb, Moskva, Štokholm, Liberec sú strediská, ktoré kvôli klimatickým podmienkam boli pred 20-30 rokmi veľmi rizikové.

Namiesto klimatických podmienok sa stala kritickým faktorom schopnosť kandidáta využiť infraštruktúru, ktorá pre potreby olympiády vznikne. Na prvých pohľad sa môže zdať, že je to faktor, ktorý súvisí s nákladmi na organizáciu podujatia. Nie je to však tak. Náklady nie sú tak dôležité ako využitie investícií v budúcnosti, čiže schopnosť zabezpečiť pre ne návratnosť. Tieto náklady niekoľkonásobne stúpli a vedú k tomu, aby sa o organizáciu zaujímali oveľa väčšie a bohatšie mestá ako pre 20-30 rokmi. Stačí si pozrieť zoznam potenciálnych uchádzačov - Krakov, Ľvov, Barcelona, Mníchov, predtým Almaty, Salzburg, Soči. Záujem švajčiarskeho kantónu Graubunden je v tomto prípade práve tým slabým miestom ich kandidatúry.

Infraštruktúra, ktorú musí kandidát využiť je rôzneho charakteru. Treba povedať, že z pohľadu športovej infraštruktúry sú požiadavky ZOH oveľa menšie ako požiadavky LOH. Kritickými miestami pre ZOH je existencia 2 nadštandardne veľkých hál (vyše 6000 divákov) z klziskom pre ľadový hokej, veľká krytá hala so 400 m oválom pre rýchlokorčuľovanie, pretože rýchlokorčuľovanie v hale sa stalo štandardom, veľký skokanský mostík, bobová a sánkarská dráha a strelecký areál. Práve tieto zariadenia majú relatívne vysoké prevádzkové náklady a relatívne malé komerčné využitie Naopak bežecký areál a areál pre zjazdové lyžovanie sú síce nákladnými položkami, ale ich komerčné využitie je relatívne jednoduché. Posledným bodom je miesto pre otvárací a záverečný ceremoniál, na čo však môže slúžiť aj niektoré z existujúcich zariadení, prípadne zariadenie určené na iný účel - atletický, futbalový štadión.

Druhou infraštruktúrou je dopravná infraštruktúra, teda dostupnosť jednotlivých zariadení vo vysokej kvalite. Ak by sme to mali merať vzdialenosťami 2 hodiny cesty a 200 km vzdialenosť pri kvalitnom spojení je dostatočnou zárukou bezproblémového usporiadania hier.

Poslednou problémovou infraštruktúrou je celková infraštruktúra, ktorú by sme mohli zaradiť do úrovne „občianskej vybavenosti". Organizácia hier predpokladá ubytovanie, kultúrne a športové vyžitie pre niekoľko desaťtisíc návštevníkov. Okrem športovcov sú to samozrejme funkcionári, zástupcovia médií, turisti a návštevníci, dobrovoľníci a organizátori. Časť z tejto infraštruktúry musí byť koncentrovaná (olympijská dedina, mediálne centrum) a preto ani tam, kde sú rozvinuté kapacity sa tieto nedajú efektívne využiť. Naopak po hrách iba strediská, kde novo vybudovaná ponuka hier vysoko prevyšuje súčasný  dopyt (napr. Soči 2014, Pjongčang 2018) dokáže veľkú časť týchto kapacít komerčne využiť po samotných hrách.

Ak som spomínal projekt Poprad - Tatry ako zastaraný, tak je to práve z pohľadu schopnosti využitia infraštruktúry. Nebudem rozpisovať, že hľadiska MOV je organizácia veľkého počtu olympijských súťaží v prostredí Národného parku a proti vôli časti obyvateľstva (a môžeme počítať s ekologickými výhradami voči usporiadaniu súťaží na Štrbskom plese) neprijateľná a potápa kandidatúru (podobne ako za Mečiara). Vybudovanie potrebných športových kapacít je pre slovenskú ekonomiku nerealizovateľné. Pretože sa vychádza z maximálneho využitia existujúceho prostredia ponuka cestovného ruchu vzrastie iba málo, potrebné infraštruktúrne kapacity sú však obrovské, čo logický povedie buď k prehusteniu strediska alebo k nevyužitiu kapacít.

Spolupráca s Poľskom je možná a jedine posunutie Liptovského Mikuláša ako tretieho centra (Krakov- Zakopane - Mikuláš) nám môže priniesť v kandidatúre niečo viac ako miesto prílepku. Samozrejme bude to dosť drahé, pretože okrem atraktívneho zjazdového lyžovania a nami veľmi chceného hokeja by sme museli pribrať aj investične náročné a ekonomicky nezaujímavé zložky (napr. body a sane).

Skúsme však vychádzať z toho, že Slovensko by bolo centrom olympiády. Aj zoberieme do úvahy vyššie spomenuté faktory a vychádzame zo súčasného postavenia Jasnej ako jediného schopného lyžiarskeho strediska na Slovensku, existuje jedna možnosť ako dostať do stredu organizácie Slovensko. Tou možnosťou je organizácia hry na osi Ostrava- Žilina - Jasná so Žilinou ako kandidátskym mestom.

Táto myšlienka je síce utopická, ale racionálna a môžeme vychádzať z nasledujúcich predpokladov.

  • Česká republika je veľmi silná vo viacero športových odvetví. Napriek tomu pre organizáciu skutočne veľkých podujatí má veľmi zlé predpoklady. Olympiáda v Prahe je skôr PR ako reálny projekt, ZOH sú úplne nedostupné kvôli zjazdovému lyžovaniu, veľké futbalové eventy sú nad možnosti ČR bez veľkej a nereálnej účasti Slovenska, zvyšok je skôr druhá trieda.
  • V Českej republike vládne veľký boom aj v športoch, ktoré sú z pohľadu organizácie a investícií náročne. Vďaka úspechom Martiny Sáblikovej je vybudovanie a využitie krytej rýchlokorčuliarskej haly oveľa bližšie realizácii ako na Slovensku. Popularita severského lyžovania, severskej kombinácie a skokov na lyžiach je oveľa vyššia ako na Slovensku a sever Moravy a Beskydy (Frenštát pod Radhoštem) boli kedysi jeho významným stredisko, ktorého infraštruktúra výrazne upadla.
  • Ostrava je významná aglomerácia, ktorá je schopná využiť aj veľké infraštruktúrne projekty, využiť ich, má a dokáže „uživiť" aj veľkú halu a dokáže prijať aj rast nových ubytovacích kapacít (napr. ich premenou na bytovú výstavbu)
  • Vzdialenosť medzi Ostravou a Žilinou je relatívne malá cca 100 km a v tejto spojnici je plánovaná výstavba rýchlostnej komunikácie. Existuje aj železničné spojenie a Ostrava má predpoklady pre rozvoj letiska aj nad požadovaný rámec organizácie hier.
  • V blízkosti Žiliny existuje už v súčasnosti niekoľko lyžiarskych stredísk (Vrátna, Veľká Rača, Martinské hole), ktoré majú parametre vhodné na organizáciu viacerých lyžiarskych disciplín, ktoré sú súčasťou hier (snoubording, akrobatické lyžovanie)
  • Žilina aj Ostrava sú vysokoškolské mestá, ktoré majú už v súčasnosti (prípadne by boli schopné využiť) kapacity lacného a menej náročného ubytovania internátneho typu (napr. pre dobrovoľníkov, turistov)
  • Vzdialenosť Žiliny a Jasnej je v súčasnosti asi 100 km po dobudovaní diaľnice (do roku 2022 snáď už bude) to bude ešte menej a teda to bude okolo hodiny cesty. Medzi Žilinou a Mikulášom existuje pravidelné vlakové spojenie na hlavnej trati, ktorej modernizácia a zvýšenie prepravnej rýchlosti je využiteľné nielen pre potreby hier.
  • V regióne existujú veľmi dobrá infraštruktúra verejnej dopravy. K dispozícii by boli tri letiská - Ostrava - Mošnov kapacita 1mln. pasažierov, Žilina 300 000 pasažierov, Poprad), hlavná železničná trať (Ostrava - Žilina  cca 1hod. 40 minút, Žilina - Liptovský Mikuláš 1hodina 10 minút).

 Skúsme snívať ďalej a rozmýšľať, čo sa dá využiť, čo by bolo treba a ako by mohli byť rozdelené úlohy jednotlivých stredísk?

Žilina z dôvodu svojej centrálnej polohy bola centrom olympiády. Nachádzali by sa tu

  • Tlačové centrum - neskôr by mohlo byť prestavané na priestory univerzity, obchodné centrum, občiansku vybavenosť alebo niečo podobné
  • Olympijská dedina - neskôr prestavaná akomerčne využitá na bývanie, kancelárie občiansku vybavenosť, internáty alebo podobne
  • Hlavná olympijská hala - kapacita cca 10-15000 divákov, slúžila by na súťaže v hokeji, krasokorčuľovaní a fungovala by ako dočasná. Po hrách by sa zmenila na zastrešený futbalový štadión, ktorý by slúžil futbalistom MŠK Žilina ana zimnú prípravu aj pre iné kluby so širokého okolia
  • Existujúci Zimný štadión v Žiline by po renovácií slúžil na menej atraktívne športy - curling, shorttrack
  • Bobová a sánkarská dráha - by musela byť vybudované v okolí Žiliny. Aj keď v ČR je väčší záujem otento šport, prebratie dvoch investičných náročných zariadení by účasť Ostravy robil investične neúnosnou. Na druhej strane umiestnenie pri Žiline je prijateľné aj pre záujemcov o využitie z ČR, Poľska, či Rakúska (napr. Viedeň a okolie - 300 km) a Maďarska. Možnosť využitia aj na komerčné účely - riadená jazda bobom
  • Biatlonový areál by musel byť postavený v okolí Žiliny - Kysuce, Rajec a mohol by byť využitý aj ako stredisko pre severské lyžovanie, ktoré v danej oblasti žiadne nie je
  • Akrobatické lyžovanie a snoubording - využité by boli niektoré lyžiarske strediská v okolí Žiliny s následným komerčným využitím

Ostrava by bola druhým centrom hier. Konali by sa tu súťaže

  • Hokej mužov a žien v existujúcej hale ČEZ Aréne, ktorá sa využíva aj na podujatia najvyššieho rangu - hokejové, florbalové MS atď.
  • Curling alebo shorttrack - podľa záujmu buď v rovnakej hale alebo niektorej z hál v okolí - napríklad v Třinci, Havířove na ceste do Žiliny
  • Rýchlokorčuľovanie - v novovybudovanej krytej hale, ktorá by slúžila neskôr ako tréningové centrum pre rýchlokorčuľovanie
  • Severské lyžovanie a skoky na lyžiach - by vyžadovalo vybudovanie nového areálu v okolí Ostravy, pričom najvýhodnejšia by bola poloha  v Beskydoch smerom k slovenským hraniciam. K dispozícii by bola ešte organizácia týchto súťaží v centra Wisla v Poľsku, ktoré je takmer uprostred cesty medzi Ostravou a Žilinou na poľskej strane Beskýd, asi 80 km od oboch. Samozrejme ak predpokladáme tento projekt ako konkurenčný samostatnej poľskej kandidatúre je táto predstava iba ťažko prijateľná nielen pre poľskú stranu.
  • Vedľajšie tlačové centrum - neskôr by mohlo byť prestavané na priestory univerzity, obchodné centrum, občiansku vybavenosť alebo niečo podobné
  • Olympijská dedina - neskôr prestavaná na občiansku vybavenosť, internáty alebo podobne

 Jasná - Liptovský Mikuláš by bolo tretím centrom hier, organizovali by najmenej súťaží, predovšetkým by jej účasť zahŕňala:

  • Vedľajšie tlačové centrum - neskôr by mohlo byť prestavané na obchodné centrum, občiansku vybavenosť alebo niečo podobné
  • Vedľajšia olympijská dedina - neskôr prestavaná na občiansku vybavenosť, internáty alebo podobne
  • Zjazdové centrum v Jasnej - organizácia súťaží v zjazdovom lyžovaní
  • Zimný štadión Liptovský Mikuláš - po rekonštrukcii prípadnom zväčšení by bol  k dispozícii pre organizovanie súťaží v ženskom hokeji prípadne v curlingu  

 Tento projekt je potrebné považovať za čisto logickú úvahu. Nemyslím, že je dostatok času pripraviť podobný projekt ako reálny, o realizovateľnosti ani nehovorím a politické presadenie je otázkou samo osebe. Už v čase „Mečiarových kandidatúr" som považoval nútené zapájanie Vysokých Tatier do organizácie za skôr prekážku ako podporu kandidatúry a za dôsledok prekonaného myslenia. Slováci na jednej strane túžia po nejakom zviditeľnení, na druhej strane od začiatku vedie, prečo to nejde. Pokúsil som sa hľadať odpoveď na to, ako by to ísť mohlo, keď zabudneme na všetky podružné veci, ako napríklad verejné financie ;o))) Preto aj keď by sa niekto chcel vyjadriť prosím nezaujíma ma ani JaAniTy, ani Janko ani ficko ani úzky ani široký.... o tom všetkom všetci vieme a to nebol jadrom tejto úvahy....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?