Koľko robia učitelia a koľko si za to zaslúžia zarábať?

Autor: Rastislav Strhan | 21.10.2012 o 1:44 | (upravené 21.10.2012 o 10:43) Karma článku: 12,25 | Prečítané:  3037x

Tak možno ma čaká štrajk... možno sa ho bohužiaľ budem musieť zúčastniť... neviem či bude štrajk úspešný, skôr mám dojem, že nie.... najmä preto, že postoj verejnosti nie je jednoznačný... pritom sa často operuje jednou veľmi spornou otázkou a to je pracovná doba a niečo čo by sa nazvalo hodinová mzda... tak som rozmýšľal v čom je problém?

Nuž najprv musím vysvetliť, že prečo budem bohužiaľ štrajkovať... som členom odborov a tak samozrejme štrajk asi podporím, pravdepodobne prídem počas štrajku o svoj príjem, čo v predvianočnom období hodne zhorší ekonomickú situáciu mojej rodiny, ktorú by som mal uživiť... a okrem toho to vlastne žiadny štrajk nebude, pretože robiť vlastne budem ďalej.... ako učiteľ na vysokej škole som v situácii podobnej hokejistom v NHL počas výluky, to, že nič nerobí neznamená, že môžem oddychovať... nemôžem predsa vychádzať z predpokladu, že štrajk bude trvať do konca akademického roka.

Termíny skúšok a teda sprístupnenia podkladov, rovnako ako termíny odovzdania diplomových a bakalárskych prác ani termíny projektov a konferencií sa neposúvajú, takže vlastne štrajk nebude štrajkom ale spôsobom vykonávania iného druhu práce, na ktorý spravidla nachádzam čas až večer po 21. hodine, keď zaspia deti... Rovnako je to aj na iných školách, môj syn asi by ťažko mohol povedať, že m nevie písať, lebo v čase, keď sa mali učiť písané m pani učiteľka štrajkovala. Takže štrajkom si učitelia prácu neuľahčujú, ale sťažujú, lebo rovnaký objem práce budú musieť stihnúť v kratšom čase (reálne to závisí od dĺžky štrajku). Tým sa ich štrajkovanie líši od štrajkovania v priemyselnej oblasti, kde štrajk ohrozí síce výsledky firmy, ale nemusí byť priamo nahradený výkonom pracovníka.... ak by totiž výkon počas štrajku musel byť nahradený, potom by štrajk v priemyselnom podniku nespôsobil žiadne negatívne ekonomické dôsledky a výpadky okrem sankcií za oneskorenie dodávky....

Aké sú platy učiteľov? Niekomu sa zdajú malé, niekomu sa zdajú veľké.... ja som si spočítal svoj hodinový plat v prípade ak by som prácou trávil predpísaný čas a s titulom PhD. som prišiel na sumu okolo 4,5 € za hodinu čistého. Keď som pri oprave domu a príprave dreva hľadal pomocníkov na kopáčske a iné pomocné práce nedarilo sa mi nikoho hodnoverného zohnať za cenu nižšiu ako 4 € čistého. Ja netvrdím, že kopanie kanálov je ľahká práca a že si nezaslúži odmenu, ja polemizujem či je skutočne cieľom spoločnosti, ktorá odmeňuje najvyššiu úroveň vzdelávania rovnako ako kopanie kanálov, budovanie spoločnosti znalostí....

Kým som bol slobodný a staral sa o seba, bol som schopný niesť túto „neprávosť" a tráviť v práci aj viac ako 8 hodín... iste okrem účasti v práci som internet využíval aj na zábavu a osobnú komunikáciu, ale v zmysle kritikou som strávil v práci stanovený pracovný čas... Keď som musel uživiť rodinu - ženu na materskej a dve deti, prispôsobil som sa systému a ako sa hovorí začal pracovať do výšky platu... to mi umožnilo pracovať aj v druhej práci a vďaka tomu mať aj na zaplatenie hypotéky.... a vďaka tomu bývam v rodinnom dome a aspoň v tomto nemám pocit, že patrím k chudobe....

Ale nechcem sa brániť argumentom o práci do výšky platu. Dĺžka pracovnej doby pri učiteľoch je základným bodom väčšiny kritikou, ktorí považujú platy učiteľov za dostatočné...  majú pravdu, ale zároveň sú veľmi nespravodlivý, lebo princíp uvažovania aplikujú iba na učiteľov. Kritici totiž vychádzajú z predpokladu, že keďže učitelia majú povinnosť odučiť týždenne iba cca 22 hodín pracujú iba 22 hodín týždenne. Úplne pritom zabúdajú na prípravu hodiny, odbornú prípravu na hodinu a administratívu....

Ak kritici kritizujú dĺžku pracovného času v mojom prípade majú úplnú pravdu... na 90 minútovú prednáška sa pripravujem niekedy 15 minút, niekedy 20, najviac možno 30 minút, teda výrazne menej ako by som mal oficiálne podľa kalkulácie času...na druhej strane, ak sa rozhodnem zmeniť prednášku, alebo mám nový predmet na novú prednáška pripravujem podklady v princípe niekoľko dní....

Môj postoj sa môže zdať úplne nehumánny a nespoločenský je však úplne prirodzený a platí ako všeobecný princíp, ktorý existuje vo všetkých oblastiach. Pri manažmente výroby sa to volá skúsenostná krivka a hovorí to, že s objemom a postupom výroby sa kvalita zvyšuje pri znižovaní nákladov. V prípade učiteľského povolania to znamená, že dlhoročný učiteľ je schopný učiť na vysokej úrovni aj keď príprave na hodinu nevenuje predpokladanú dobu možno 45 minút, ale reálnu dobu 10 minút.

Kritikom som dal do rúk silný argument! Učitelia sa nepripravujú na hodiny, takže vlastne ich hodinová mzda je veľmi vysoká a nemajú sa prečo sťažovať... hneď sa im však pokúsim vytrhnúť argument z ruky a pokúsim sa opísať svet, ktorý by skúsenostnú krivku využil v odmeňovaní ....

Aký by bol svet skúsenostnej krivky? Poplatky u starého skúseného advokáta by boli nižšie ako u mladého advokáta, pretože kým napísanie prvej zmluvy trvá niekoľko dní, napísanie tisícej zmluvy trvá niekoľko desiatok minút, starší skúsení robotníci by mali mať pri rovnakej mzde vyššie normy práce, teda mali by mať nižšiu hodinovú mzdu, pretože vďaka skúsenostiam a zručnosti sú schopní pracovať rýchlejšie a efektívnejšie a teda vyrobia za rovnaký čas viac, ceny za operácie by klesali podľa toho koľko operácií už bolo realizovaných, pretože veď predsa na rutinnú operáciu sa netreba toľko pripravovať a ceny v divadlách by tiež klesali s každou reprízou, lebo pre umelcov to už nie je žiadna práca iba dve hodiny stráveného času na javisku...

Ani jedno z vyššie uvedeného by čitateľ nepovažoval za normálne, pretože v skutočnosti je to naopak! Starí pracovníci majú väčší plat aj keď využívajú svoj potenciál menej, skúsený právnik žiada vyššie sadzby aj keď riešenie problému hľadá jednoduchšie, skúsený lekár má vyšší plat, aj keď stanovenie diagnózy mu trvá kratší čas a podobne. U učiteľov však takí tolerantní nie sme, teda upierame učiteľom možnosť robiť efektívnejšie činnosti a žiadame pracovný výkon na 8,5 hodiny.

Veľa kritikou pritom vychádza z úplne zavádzajúcej predstavy, že doba práce, dobra pracovného času a doba strávená na pracovisku sú rovnaká položka. To sú v skutočnosti veľmi rozdielne veci ... ak by kritici požiadaviek učiteľov odrátali zo svojho pracovného času všetky kávičky, rozhovory s klientami, ktoré sa netýkajú priamo pracovných problémov, diskusie s kolegami o inom ako o práci, zistili by, že ich reálny pracovný výkon je oveľa menší ako ich pracovná doba strávená v práci... ale učiteľom odnímajú právo namiesto týchto časov mať iné aktivity mimo pracoviska.... aj vo výrobných odvetviach platí, že kým jeden sa pri plnení pracovných povinností úplne vyšťaví, iný odchádza bez veľkého zaťaženia organizmu... ale predstava o učiteľoch je, že musia každý deň chodiť zničení domov z práce...

Možno sa zdá, že som špinil do vlastného hniezda.... skôr som chcel upozorniť, že debata o školstve nemá byť debatou o tom koľko robí ktorí učiteľ a koľko si zaslúži. Myslím, že odporcovia štrajku budú chcieť zviesť diskusiu práve na túto stranu ....

Diskusia o požiadavkách učiteľov pred štrajkom je problém priorít spoločnosti. Ak vzdelanie má patriť medzi priority spoločnosti musí prácu ľudí, ktorí zabezpečujú prioritu odmeniť nadpriemerne. Účasť verejnosti v tejto debate je v rovine toho, či považuje vzdelávanie za prioritu alebo nie, či je ochotná zložiť sa na nadpriemer pre učiteľov a aké požiadavky za to žiada. Teda ten, kto považuje vzdelanie za prioritu spoločnosti pre seba, svoje súčasne a budúce deti a súčasné a budúce vnúčatá musí podporiť štrajk učiteľov a môže navrhovať ako by sa školstvo mohlo zlepšiť, ten kto si myslí, že vzdelanie nie je dôležité bude hľadať výhovorky o zlých učiteľov, veľkom počte škôl, krátkom pracovnom čase a podobne.....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?