Volič nie je hlúpy... alebo o pozitívach víťazstva Smeru

Autor: Rastislav Strhan | 11.3.2012 o 15:40 | Karma článku: 11,91 | Prečítané:  3082x

Blog Sme sa určite teraz zahltí príspevkami o tom, ako ide o návrat pred rok 1989, ako budú vládnuť komunisti, o kádrovaní, lustrovaní a podobných veciach. Všetci títo ľudia zabúdajú na jednu vec, volič má svoje právo voliť a to právo využil. Pravica sa bála väčšinovej vlády Smeru a jej vznik odôvodňovala zhnusením obyvateľov a malou účasťou vo voľbách. Naopak účasť bola veľká a napriek tomu boa voľba jednoznačná.  Žiadna vláda doteraz nemala taký pevný mandát ako bude mať vláda Smeru. A jediné v čo dúfam, že správu od voličov budú čítať rovnako pravica ako ľavica...

Čo je správa od voličov? Pravicové strany sa budú vyhovárať na nenávistnú kampaň, očierňovanie a kydanie špiny. Fakt je veľmi jednoduchý ani jedna strana nedokázala všetky výhrady hodnoverne a dôveryhodne vysvetliť. To je zásadný rozpor medzi vnímaním politikov a vnímaním voličov. Politici hovoria o spôsobe ako sa kauzy dostávali na svetlo sveta (úniky informácií, nahrávanie súkromných rozhovorov), voliči jednoznačne ukázali, že ich zaujíma obsah. Teda či sa skutky stali, tak ako je popísané, ako sa stali, ako sa k tomu stavajú politici. Najmä SDKÚ sa absolútne nepoučila z volieb 2010, kde práve ich reakcia na obvinenia z financovania a naopak neochota Smeru zodpovedať otázky financovania zvrátila výsledok, ktorý sa ukazoval podobný ako dnes.

Jednoznačná správa od voličov je, že voliči chcú stabilitu. Nie istotu ako to komunikoval Smer ale stabilitu moci. Nemôže byť predsa vláda neustále závislá od nejakých poslancov, ktorí verejne deklarujú svoje požiadavky a robia z „obyčajných ľudí" zajatcov politiky. Nech Matovič prepáči, ale robil z občanov zajatcov politiky, lebo všetci s ním síce súhlasili, ale všetkým bolo jasné, že takýto spôsob riešenia nezodpovedá demokraticky riadenej krajine. Síce som dal hlas jeho kandidátke, ale v kútiku duše som očakával, že si sám vykope politický hrob. Pre mňa je smutným výsledkom, že do parlamentu sa prekopal nielen Matovič, ale aj ostatní „obyčajní ľudia", ktorých najčastejšie vyjadrenia počas dvoch rokov bolo .... ako igor povedal ..... Na jeho kandidátke bolo veľa oveľa zaujímavejších voličov ako poslední štyria kandidáti. Nevadí, ako som sa vyjadril v nejakej diskusii ak sa neodohrajú v iných stranách výrazné zmeny, bude jedinou skutočnou opozíciou vláde Smeru, pretože jediný nemá „maslo na hlave". Program síce nemá, ale získal štyri roky, aby vytvoril program a získal vedúce osobnosti pre stranu, ktoré by ho mohli nahradiť. Pretože on na vrcholové politické pozície nemá.....

SDKÚ môže zachrániť iba vnútropolitická revolúcia. Nejde iba o predsedu, stiahnuť by sa mali všetci „starí harcovníci" a mali by využiť štyri roky na vybudovanie nového „silného tímu" a silného programu, ktorý by ich o štyri roky mohol zase doviesť k úspechu. Jedno z posolstiev volieb je paradoxne aj túžba po silnej pravicovej strane. Lídri strán sa síce budú skrývať za demokratičnosť plurality názorov, ale podľa môjho názoru volič jasne ukázal, že túto pluralitu vníma ako neprospešnú. Jednak tím, že všetky strany poslal spoločne na okraj záujmu, pretože ani jedna sa nevedela profilovať ako vodca pravice, jednak tým, že volič podporil najmä zjednocujúce tendencie-  či už je to Lipšicovo krídlo v KDH alebo antidzurindovské nálady v SDKÚ.

Pravicový voliči sú smutní a boja sa budúcnosti. Môže byť na nej niečo pozitívne? Slovensko získa prvú skúsenosť z jednofarebnou vládou. Všetky vlády doteraz valcovali a budovali svoje politické a mocenské záujmy na všetkých úrovniach riadenia. V predvolebnom boji sa potom snažili hodiť problémy na miestnej a regionálnej úrovni na svojich politických partnerov. Teraz bude mať všetko v rukách jedna strana. Môže začať valcovať, ale musí si uvedomiť, že o štyri roky jej bude všetko spočítané. Všetky prešľapy politicky dosadených funkcionárov na okresnej úrovni, všetky škandály ministrov a ministerstiev. Je na vedení Smeru a RObertovi Ficovi, či sa vyberie švédskou cestou alebo talianskou cestou. Vo švédskom podaní by začal budovať silnú politickú moc strany na základe presadzovania odborných riešení. To by mohlo viesť paradoxne k oveľa väčšiemu rešpektu odbornosti pri riadení štátnej správy ako tomu bolo v minulých rokoch, kedy všetky strany potrebovali posilniť svoje pozície v regionálnych štruktúrach. Ak tak Fico neurobí hrozí mu Mečiarov osud a taliansko francúzska cesta, kde sa v jedných voľbách prepadne strana o 20-30%. Fico nemôže totiž hrať na kartu, že pravica nedokáže vytvoriť silnú politickú štruktúru a že lídri pravicových strán budú rovnako neschopní ako sa prejavili v týchto voľbách. Voľby 1998 aj voľby 2010 ukázali, že v opozícii to ide pravici oveľa lepšie ako v koalícii.

Je pravda, že optimista, je zle informovaný pesimista. Ja sa snažím vidieť veci s pozitívnej stránky. Pravica dostala poriadne zaucho, ale žiaden kopanec. Úplne najhoršiu vec, ktorú teraz môže urobiť je natlačiť Fica do pozície svojvoľného vládcu tým, že ho nechajú tak a budú iba kritizovať jeho kroky a odmietať s ním rokovať. Musia pôsobiť sebavedomo, riešiť interné problémy, chcieť čo im patrí, ale nežiadať viac ako môžu dostať, byť kritický ale nie konfrontačný, predkladať návrhy a nie odmietať všetko apriori.

Fico dostal viac cukríkov ako možno čakal, ale nebola to torta. Inteligencie a inteligentných poradcov má dosť na to, aby ho presvedčili ako nakladať s mocou, ktorá mu bola zverená. Môžeme dúfať, že to pochopí a bude brať moc, ktorú mu voliči dali do rúk s pokorou a nie s pýchou, akú občas prejavoval v minulosti. Dajme mu šancu presvedčiť sa o sebe samom... najmä pre budúcnosť Slovenska.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?