5 krokov učiteľa k vyššej hodnote vzdelávania ...

Autor: Rastislav Strhan | 11.12.2011 o 23:00 | (upravené 11.11.2015 o 9:22) Karma článku: 9,93 | Prečítané:  2976x

Obsah mi napadol v rámci diskusie k jedného inému článku na blogu. Ak práca učiteľa má byť hodnotná a prinášať úžitok pre študenta, musí učiteľ urobiť 5 krokov:      &nbs

Myslíte si, že som sa zblázniť? Alebo poznáte takého učiteľa a vôbec ho nepovažujete za hodnotného? Chyba je bohužiaľ vo vás. Ak sa učiteľ začne správať podľa uvedených krokov jeho hodnota stúpne. A hodnota je vnímaná ako nepriamy indikátor kvality, takže takýto učiteľ urobí prvý krok smerom k zvýšeniu kvality! Že neveríte? Čítajte ďalej! 

Skúsme si predstaviť situáciu, že škola nie je škola ale trhový subjekt. V trhovom subjekte je úspešnosť meraná ziskom alebo obratom, ktorý sa tvorí na základe kvantity predaných produktov a ich ceny. Je pravda, že študenti učiteľovi za pedagogický proces neplatia. Ale nie je pravda, že vzdelávanie nemá hodnotu a je zadarmo. Každý študent platí za svoje štúdium v rôznej podobe:

  • hodnotou času venovaného danému učiteľovi a jeho predmetu v priebehu semestra, ktorá je tvorená hodnotou času stráveného na prednáškach a seminároch a hodnotou času na prípravu na prednášky a semináre,
  • hodnotou času venovaného príprave na skúšku, prípadne na jej opakované absolvovanie,
  • hodnotou peňazí investovaných do podkladov pre štúdium a zabezpečenie požadovanej literatúry.
  • vernosťou značke, ktorú v tomto prípade predstavuje ochota študenta identifikovať a pozdraviť vyučujúcemu aj po úspešnom absolvovaní predmetu.

Čo to znamená v praxi? Ak má učiteľ plnú prednáškovú sálu, na seminár sa študenti pripravujú dokonca aj na iných hodinách, jeho kniha je predávaná a zdravia ho aj roky po skončení predmetu je úspešným učiteľom a s veľkou pravdepodobnosťou aj kvalitným učiteľom, pretože študenti sú ochotní mu venovať čas, peniaze či priazeň.

Z tohto pohľadu musím priznať, že som zlý učiteľ. Aj v predchádzajúcom blogu som to chcel dať za vinu študentom, ale nespávne! Je len mojou chybou, že sa nesprávam podľa predložených 5 bodov!

Možno sa ozvú študenti, ktorí sa budú brániť, že to nie je pravda, že oni vedia, kto je dobrý učiteľ a kto zlý. A že to čo ja označujem za úspech je dôsledok strachu, ktorý majú z vyučujúceho, z vyhodenia zo štúdia alebo skúšky. Majú pravdu, ale ako odpoveď sa opýtam otázkou z praxe: Koho trápi, prečo si človek kupuje produkt? Kupuje si snáď človek životné poistenie kvôli cielenému podvodu? Nie, kupuje si ho kvôli strachu z následkov úmrtia! Ako veľmi bude trápiť firmu, že ľudia na jeho výrobky nadávajú a hromžia na jeho nedostatky, ak si ich kúpi 80% všetkých užívateľov? Môže ich to trápiť, ale nemalo by situácia trápiť viacej tých „neúspešných"?

Nepovažujem študentov za dobrých ani zlých, môžem im vyčítať oportunizmus. Ak študenti kritizujú kvalitu vysokých škôl musia si uvedomiť, že ich správanie nielenže nespôsobuje zvýšenie kvality, ale naopak vedie k upevneniu, podľa môjho názoru, nesprávnych praktík. Svoju priazeň časovú aj finančnú venujú ľuďom, ktorých síce kritizujú, ale v skutočnosti kupujú nekvalitný produkt za vysokú cenu. Naopak mnohé kvalitné produkty rovnakým spôsobom zanedbávajú.

Študent sa teraz ozve, čo sa s tým dá robiť, že jednoducho študenti sa boja vystúpiť a verejne prezentovať, lebo by im to mohlo byť spočítané. Tu je len pár kreatívnych myšlienok ako sa dá reagovať, málo riskovať, neurážať a pritom aj upozorniť na problém. Napadli mi pri čakaní na spoj na autobusovej zastávke:

  • Učiteľ pošle na prednáške prezenčku - naspäť sa mu v plnej miestnosti vráti prezenčná listina s prázdnymi menami. Na otázku prečo sa nezapísal, študent odpovie, ja som tu dobrovoľne nie zdonútenia.
  • Učiteľ pošle prezenčku a zistí, že na prednáške mu sedí Barack Obama, Manuel Barroso alebo Iveta Radičová. Mám osobnú skúsenosť, jeden rok mi podľa prezenčky, ktorú som musel dávať na základe smernice pre zahraničných študentov v rámci programu Erasmus, chodil na prednášky Zinedine Zidane a pár krát sa mihol aj Fantomas. Keďže som vedel, že tá prezenčka nemá veľký zmysel, zasmial som sa.
  • Učiteľ dáva písomku - študenti sa naučia, ale žiaden zo študentov sa nepodpíše s odôvodnením, veď išlo predsa ooverenie vedomostí, nie o poníženie študentov.
  • Učiteľ číta a diktuje poznámky, ktoré sú nutné, ale nedostupné. Študenti prepíšu diktované slovo do elektronickej podoby vytlačia ho, pripravia prezentáciu v powerpointe a napálenú prednášku aj powerpoint nechajú na nasledujúcej prednáške na stole.
  • Študenti chcú podporiť svojich obľúbených učiteľov. Urobia napríklad týždeň otvorených prednášok. Prednášok, ktoré sa im nepáčia sa nezúčastnia a naopak prednášok, ktoré sa im páčili napríklad v minulom období navštívia navyše
  • Cukríkové prednášky - študenti nakúpia cukríky pri prednáške si vezmú cukríky zo stola a na záver ich vrátia podľa spokojnosti, ktorú mali
  • Označ si svojho učiteľa. Každý študent dostane malú lepičku (neviem ako sa to volá) dvoch farieb napríklad červenú azelenú. Vdanom čase študenti nabehnú do školy aoznačia dvere obľúbeného alebo neobľúbeného učiteľa príslušnou farbou. Učiteľ, ktorý nájde veľa zelených značiek získa podporu pre svoju prácu, učiteľ sčervenými značkami minimálne bude vidieť, že všetko nie je tak jednoznačné.

Verím tomu, že študenti by našli veľa iných foriem ako podporiť dobrých učiteľov, upozorniť tých zlých a to urobiť nenásilnou formou, pri ktorej nie je riziko nájdenia individuálneho vinníka a osobnej pomsty. Je otázka či majú chuť také niečo urobiť a či im náhodou nevyhovuje stav, kedy platia za nekvalitu, ale dostávajú jednoduchý systém - nabifli sa a zabudni.

Píšem tento blog na konci semestra ako frustrovaný učiteľ. Na prvú prednášku sa teším a chystám, príde 40-50 ľudí. Oznámim, že podklady a prezentácie budú alebo sú dostupné na internete. Na druhú prednášku sa chystám, pripravujem, príde 8-10 ľudí. Ďalšiu prednášku začnem pripravovať 5 minút pred jej začiatkom. Musím sa ospravedlniť za to, že študentom nedávam 100% svojich schopností. Možno je obsah tohto blogu výhovorka, možno prejav únavy organizmu, možno prejav frustrácie, ktorú prežíva nejeden vysokoškolský pedagóg vo vzťahu k škole, ministerstvu a študentom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?