Ako som vo vzdelávaní predbehol Ameriku!

Autor: Rastislav Strhan | 23.6.2011 o 11:06 | (upravené 11.11.2015 o 9:26) Karma článku: 10,49 | Prečítané:  2258x

Ešte jeden termín a budem mať opäť potom. Opäť skončí ďalšie skúškové obdobie a budem môcť začať pripravovať nový rok. Bude pre mňa ťažké po opakovaných prerušeniach štátnicami a prijímačkami sa sústrediť na skúšani

Vlastne ani neviem, či je to 10, 11 alebo 12 rokov, čo sa pri písomných skúškach študentov nudím. Niekedy na prelome tisícročia som zmenil formu skúšky tak, že študenti môžu pri písomnej skúške používať externé pamäte, teda majú možnosť priniesť na skúšku poznámky, knihy, prednášky a iné podklady. V prvých rokoch som sa trochu bál, či s tým nebudem mať problémy a či mi to niekto nezatrhne ako formu skúšky, ktorá nie je hodná vysokoškolského prostredia, ale našťastie akademické prostredie je dostatočne liberálne, aby zasahovalo do procesu skúšania.

Pravdu povediac odľahlo mi až niekedy pre 4-5 rokmi, keď som sa náhodou niekde dočítal, že takáto forma skúšania sa volá open book skúška a že sa postupne začína rozširovať na amerických školách. Neviem odkedy, ani neviem kedy sa začala rozvíjať a tak aj názov tohto blogu je skôr vyjadrením marketingovej aktivity ako pravdivou deklaráciou.

Napriek tomu moja podoba skúšania open book je vlastnou invenciou. Prišiel som k nej jednoduchou racionálnou úvahou a zvážením všetkých možných argumentov a faktorov, ktoré pre skúšanie hrajú úlohu. Okrem toho som musel riešiť reálnu situáciu, kedy som sám mal vyskúšať vyše 450 študentov. Alternatívu ústnej skúšky som zavrhol veľmi rýchlo na základe predchádzajúcej skúsenosti. Ústna skúška ak má byť objektívna a spravodlivá musí vychádzať z predpokladu, že študent si uvedomuje, čo všetko nevie! Podľa môjho názoru nie je cieľom ústnej skúšky vysvetliť študentovi čo nevie a čo by mal vedieť, ale ohodnotiť čo vie! Žiaľ moja skúsenosť bola taká, že študenti prichádzali z predstavou, však niečo viem, takže mi musí dať tú známku. A keď ju nedostane, má pocit krivdy a nespravodlivosti. Ten ľahko vznikne ak študent nevie, čo všetko nevie, na odpovedi niečo povie, skúšajúci sa ho nič neopýta, lebo zjavne vidí, že študent má medzeriská vo vedomostiach a nemá chuť odpovedať na otázku za študenta. Aj ja som napokon dlhšie vysvetľoval študentom nevedomosť ako bola samotná ich odpoveď.

Pri písomnej skúške či sa to niekomu páči alebo nie, je miera objektivity oveľa vyššia. Študent má možnosť overiť si svoju nevedomosť a učiteľ má možnosť dokázať chýbajúce vedomosti. Na druhej strane vzniká problém opisovania a ťahákov, ktoré patria k našej študentskej kultúre dlhé desaťročia. Ja musím priznať, že som ťaháky nepoužíval. Jednak som bol príliš lenivý na ich prípravu, jednak príliš slepý na ich prečítanie.

Technické možnosti pre tvorbu a umiestnenie ťahákov sa od dôb môjho štúdia radikálne zmenili. Kým v mojich časoch mali ťaháky aj pedagogický moment, že študent si ich musel pripraviť alebo preštudovať po kolegovi, čím si vlastne obsah opakoval, v súčasnosti je možné vytlačiť v profesionálnej kvalite poznámky typu CTRL C a CTRL V. Takže vlastne sa nemusí vôbec pripravovať za predpokladu, že má dostatočne dobrý zrak.

Čo sa zmenilo iba málo od mojich čias je umiestnenie ťahákov. Je veľa miest kam sa dá uložiť ťahák na ľudskom tele. Aj v tomto prípade spomínam príklad z vlastnej skúsenosti. Nie keď som ja použil ťahák, ale keď si na strednej škole pripravila ťahák spolužiačka, čo sedela pred nami. A umiestnila si ho na veľmi zaujímavé miesto - pod pančuchy, niekde do blízkosti nohavičiek. Ako som si nedávno overil všetkým štyrom 17 ročným chalanom, ktorí sedeli za ňou, zostala táto situácia v živej pamäti aj po vyše štvrťstoročí. To, že naše výsledky na tejto písomke neboli veľmi dobré, snáď ani nemusím rozvádzať. Ako môžem ako učiteľ zrovnoprávniť pohľad a hľadanie ťahákov u mužov a u žien a pritom neprekročiť krehkú čiaru harašenia?

A existoval aj tretí argument. Aj keď v tom čase firma kloktajúca firma iba začínala získavať popularitu, bolo zrejmé, že časom nájdenie informácií na internete bude veľmi jednoduchou záležitosťou. Ale už vtedy rovnako ako dnes platilo, že informácií je na svete toľko, že skôr ako ich poznať a vedieť je dôležité sa v nich vyznať a rozumieť im. Takže sa mi zdalo dôležitejšie od študentov žiadať to, aby vedomostiam rozumeli a ich chápali ako to, aby opakovali čo som im povedal. Aj teraz študentom opakujem, že najhoršie odpovede na otvorené, problémové otázky dostanete vtedy, keď študenti odpovedajú to, čo si myslia, že si učiteľ myslí, že by si študenti mali myslieť!

Mal som teda dosť dôvodov dovoliť študentom používať poznámky, prednášky a skriptá pri skúške. Musel som samozrejme tejto situácií prispôsobiť aj spôsob zadávania otázok. Oveľa väčší význam majú problémovo a aplikačne stavané otázky, kde nestačí sa naučiť, ale je potrebné chápať obsah naučeného. Takisto musí učiteľ riešiť problém vzájomného opisovania. To sa dá riešiť rôznym spôsobom napríklad väčším počtom skupín tak, aby nemalo pre študentov zmysel hľadať oporu medzi kolegami. Ja som to jeden čas riešil unikátnym systémom, kedy študenti dostávali 5 vybraných otázok z matice 25 otázok v 25 variantoch, takže aj pri 80 študentoch mohla nastať situácia, že každý študent má iné otázky.

Mám viac ako desaťročné skúsenosti zo skúšania formou, ktorá sa označuje ako open book. Viem presne aké sú jej výhody a nevýhody. Z mojej skúsenosti môžem povedať, že je jednoduchšia z hľadiska dosiahnutia minimálnych požiadaviek, ale je oveľa náročnejšia pre študenta, ktorý chce dosiahnuť známku excelentnosti - výborne. Možnosť jej využitia na Slovensku je obmedzená, pretože aj na vysokých školách sa prejavuje to, čo zistili štúdie Pisa. Slovenskí študenti majú problémy s pochopením textu a čítaním a preto mnohé kontextuálne a aplikačne stavané otázky sú pre nich veľmi náročné. Raz som urobil taký pokus a výsledky aj pri zavretých očiach a okuliaroch boli na úrovni katastrofy. Problém je aj z rozvojom informatizácie, ktorý viedol k ďalšiemu rozvoju tejto metódy skúšania do podoby OBOW - open book open web. Ten vyvoláva ďalšie zmeny v stavaní otázok, ich formulovaní a v obsahu.

Napriek tomu si myslím, že táto forma skúšania je oveľa viac vhodná pre súčasnú epochu informatizácie ako klasické skúšanie založené na memorovaní. Možno sa nájde veľa kritikov, ktorí budú mať výhrady voči náročnosti skúšky alebo voči možnosti jej uplatnenia pre všetky odbory. Súhlasím, splniť podmienky takejto skúšky je ľahšie pre človeka, ktorý nemá šťastie alebo insider informácie (hovorím o človeku, ktorý sa z celej látky naučí jednu tému a nejakým riadením osudu túto otázku dostane). Myslím, že študenti aj učitelia však musia pochopiť, že skúška nie nástroj týrania študentov, ale spôsobom overenie nadobudnutých vedomostí a schopností študentov. A či sa dá všetko skúšať takýmto spôsobom na vysokej škole? Neviem posúdiť, ale myslím, že všetky činnosti, pri ktorých v praxi môže pracovník použiť alebo pomôcť si knihou, návodom, poznámkami, poradenstvom, konzultáciou sa tak skúšať dajú! Čo zostalo?   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?