Nie menší parlament ale národný front a referendum!

Autor: Rastislav Strhan | 13.6.2011 o 9:49 | (upravené 11.11.2015 o 9:18) Karma článku: 4,12 | Prečítané:  992x

Úvaha o rozvoji demokracie v dobe informačných technológií.    Úspech blogu je závislý aj od názvu, ktorý zaujme. Aj preto som zvolil názov, ktorý popudí veľa demokratických čitateľov sme. Nemám však v plá

Demokracia je základom súčasného politického systému, o ktorom sa nepatrí diskutovať, pretože riskujete obvinenie z totalitarizmu a extrémizmu. Napriek nedotknuteľnosti demokracia nie je javom historicky príliš rozšíreným. Má síce silné korene už v staroveku a prežíval v rôznych podobách počas celého stredoveku, ale komplexne sa presadil iba v tomto storočí a dôkladne až v posledných 50-60 rokoch.

Najväčšou výzvou vlády ľudu - demokracie je zabezpečenie účasti jednotlivca na správe vecí verejných. Zďaleka nie všetci občania sú schopní a ochotní sledovať faktory rozhodovanie a dôsledky prijatých rozhodnutí. Aj preto demokracia vo svojej čistej podobe - priamej demokracie prežila väčšinou iba v lokálne obmedzenom prostredí mestskej komunity alebo uzavretej poľnohospodárskej komunity.

Ak jednotlivec nie je schopní realizovať svoj podiel na správe spoločnosti prenáša sa bremeno správy spoločnosti na vybranú skupinu. V nedemokratických systémoch sa vytvára táto skupina podľa príslušnosti k rodu, národu, politickej orientácii, náboženstvu alebo inému faktoru, ktorý vyčleňuje menšinu voči väčšine. Demokratický systém vymyslel zastupiteľskú formu účasti na moci, ktorý bohatá spoločnosť dokáže aj vyfinancovať. Vďaka tomu vznikla skupina profesionálnych politikov, ktorých cieľom je podieľať sa na rozhodovaní o veciach verejných bez účasti alebo s nepriamou účasťou na realizácií daných rozhodnutí.

Zastupiteľská forma ukázala svoju životaschopnosť . Politici, ktorí venovali štúdiu spoločnosti svoj profesionálny čas dokázali odborne zvážiť argumenty a prichádzať k odborne podloženým záverom. Aj vďaka rôznym záujmom v politických subjektoch sa politici vnímali ako osobnosti, ktoré dokážu posúdiť rôzne aspekty života spoločnosti.

Aj tu sa však situácia zmenila. Problémy, ktoré sú predmetom spoločenského rozhodovania sa stávajú natoľko komplikované, že ani samotní politici nie sú schopní ich obsiahnuť všetky alebo väčšinu. Preto si politické strany vytvárajú odborné kluby alebo vyberajú si jednotlivcov, ktorí sa špecializujú len na jednu oblasť života spoločnosti. Títo odborníci potom predložia stanovisko, ktoré vo väčšine prípadov prevezmú aj ostatní členovia strany. V prípade ak niekto „nevyvolený" príde s vlastným postojom, názorom a návrhom, spravidla sa stane predmetom kritiky za neodbornosť a za to, že nevidí širšie súvislosti.

Špecializáciou politikou na odborné problémy namiesto skúmania celej spoločnosti sa formálne stala veľká časť poslancov zbytočnými. Ide o poslancov, ktorí počas svojho pôsobenia v parlamente nikdy alebo veľmi zriedka vystúpia, nepredkladajú návrhy a ich základnou povinnosťou je zúčastniť sa hlasovania a hlasovať v súlade s odporúčaním strany a jej odborníkov. Časť občanov a politikov to vedie k záveru, že je priestor pre šetrenie prostriedkov a zníženie počtu poslancov. Minulý rok sme mali možnosť o takom návrhu hlasovať v referende a posledne predložil podobný názor obyčajní ľudovia.

Mám dojem, že ide až o nebezpečné návrhy. Nebezpečné preto, že v súčasnosti najmä väčšie strany majú viacej odborníkov na jednu problematiku, ktorí sa do určitej miery kontrolujú. Pri menšom počte poslancov by strany mali v parlamente možno iba jedného odborníka pre danú oblasť. Rozhodovacia moc by sa tak ešte koncentrovala v rukách niekoľko jednotlivcov a to nielen vo všeobecnej politickej rovine, ale aj v odbornej rovine. Lobistickým skupinám by stačilo „presvedčiť" v každej strane jedného človeka a dokázali by svoje záujmy efektívne presadiť. Mám dojem, že pre demokraciu je tento vývoj skôr nebezpečný ako dobrý.

Ak významná časť politikov prestáva byť skúmatelia a sledovatelia spoločnosti a stávajú sa odborníkmi na politické súvislosti odborných problémov, stráca sa aj zmysel zastupiteľskej demokracie. Do parlamentu a zastupiteľstiev sa dostali, aby skúmali spoločnosť a rozhodovali o našich záujmoch, rozhodujú o veciach, ktorým nerozumejú a nevyznajú sa v nich. Čím sa teda líšia od obyčajne spoločensky angažovaného občana, ktorý sleduje spoločenské diania a na väčšinu vecí má svoj názor. Odpoveď je v podstate ničím! A neprajníci by mohli dodať platom!

Ako však aktualizovať politicky systém a urobiť ho odolnejším voči korupcii, politikárčeniu a podobným procesom, ktoré právom často kritizujeme v politickom živote Slovenska? Existujú dve cesty ako prispôsobiť politický systém novej dobe. Prvou je rozvoj priamej demokracie a druhým zmena zastupiteľskej demokracie na princíp národného frontu. Obe predstavujú komplikovanú otázku, ktorá presahuje možnosť blogu a možno sa v nim vrátim v samostatnom blogu.

Oba spôsoby je možné realizovať a dokonca by nemuseli byť v časovom horizonte ani veľmi náročné. Je skutočne zaujímavé, že informačné technológie, ktoré zmenili celú spoločnosť sa v politickom systéme prejavili elektronickým hlasovacím systémom a v niektorých krajinách možnosťou elektronického hlasovania. Aj toto by bolo predmetom sa samostatnú úvahu.

Ako teda zmeniť systém spôsobmi, ktoré som vyššie spomínal. Ak uznáme, že významná časť politických zástupcov rozhoduje pri významnej časti rozhodnutí iným ako odborným spôsobom- teda na základe odporúčania odborníkov, nie je žiadnym problémom preniesť túto možnosť na širokú verejnosť. Presne viem argumenty, ktoré používajú politici ako argumenty proti referendu ako nástroju priamej demokracie. Nie je priestor ich vysvetliť na tomto mieste poviem len jeden argument. Všetky výhrady a argumenty vychádzajú z predpokladu, že referendum sa koná raz za 3-4 roky a teda má výnimočný charakter a veľký politický význam. Nevychádzajú z predpokladu, že referendum sa koná druhý týždeň a jeho vplyv je asi taký ako vplyv prijatia zmeny zákona.

Vytvorenie inštitútu národného frontu je politicky veľmi citlivá otázka. Národný front vytvorili komunisti ako prejav ľudovej moci a to je jeho najväčší problém. Cez odborné a spoločenské organizácie komunisti ovládli celú spoločnosť a ponechali zdanie účasti ľudu na vláde. Súčasná situácia je presne opačná.

Spoločenské hnutia a záujmové združenia musia nejakým spôsobom infiltrovať politické strany, aby sa ako nezávislí odborníci alebo trochu závislí členovia strán mohli podieľať na riadení spoločnosti. V niektorých prípadoch ich strana postupne upraví podľa svojich potrieb a záujmy, ktoré mali a chceli zastupovať zostanú zabudnuté. Pritom v modernej dobe neexistuje technický problém, aby sa na disksusii a rozhodovaní podieľali aj odborníci nominovaní občanmi.

Opäť ide o komplexnejšiu predstavu a v stručnej podobe si predstavme situáciu, že na stránke národnej rady sú nominácie odborníkov. Obyvatelia majú možnosť dať hlas odborníkovi, ktorým sa chcú nechať zastupovať. Ak napríklad odborník na životné prostredie alebo ochranár získa napríklad 100 tisíc hlasov, môže sa zúčastniť ako člen parlamentu rokovaní o ekologických otázkach  a hlasovaní o environmentálnych zákonoch. Ak sa mi jeho pôsobenie nepáči zoberiem mu svoj hlas a on bude musieť z parlamentu odísť.

Samozrejme oba návrhy majú veľa prekážok a problémov, ktoré by museli byť vyriešené. Pri niektorých už spôsob riešenia a odstránenia rizík existuje, nemohol som ho podrobnejšie rozpísať pre nedostatok miesta. Pri iných by sa riešenie ešte muselo hľadať. O politickom systéme a jeho zmenách som začal uvažovať už dávnejšie a intenzívnejšie pred minulými voľbami. Mal som veľkú dilemu koho voliť, že žiadna strana nezastupovala vo všetkých oblastiach moje záujmu. S jednou som súhlasil v sociálnej oblasti, s druhou v ekonomickej, pričom som názory nevnímal ako rozpor. Zdalo sa mi nefér, že ma politici nútia zveriť svoj hlas na nasledujúce štyri roky do rúk strany, ktorá zastupuje moje záujmy tak na 33% ale najviac zo všetkých. Možno nie som jediný, kto má na Slovensku podobný problém.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?