Majstrovstvá v hokeji skončili - skúsime niečo viac?

Autor: Rastislav Strhan | 7.6.2011 o 17:21 | (upravené 11.11.2015 o 9:31) Karma článku: 3,00 | Prečítané:  658x

Už je to niekoľko týždňov čo skončili majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensku. Zdá sa, že po skončení šampionátu sa neukázali žiadne kostry v skriniach, ktoré by výsledný dojem zhoršili. Je pravda, že dve krádeže, jeden

Teraz sa nechcem zamerať na budúcnosť hokeja na Slovensku ale na potenciál organizovania veľkých podujatí na Slovensku. V diskusiách sa veľa spomínala zbytočnosť majstrovstiev, že peniaze na obnovu jedného štadiónu sa mohli venovať na rozvoj športovísk. Väčšina vie, že to tak nie je. Lebo veľké ciele dokážu priviesť k splneniu malých požiadaviek. Výskum vesmíru by nikdy nebol tak ďaleko, keby Američania nechceli ísť na mesiac a rusi nechceli žiť vo vesmíre. Ani diaľnica do Žiliny by možno ešte nebola, ak by nebol veľký investor, ktorý to žiadal. A existuje veľa príkladov, kedy sa práve veľké ciele využívajú na odôvodnenie niečoho, čo s tými cieľmi súvisí iba okrajovo. Takže ak by neboli majstrovstvá nebola by ani nová hala ani opravená stará hala. Stav by sa ťahal až kým by sa stavba takmer nezrútila.

 Ak sme ukázali organizačné schopnosti a potenciál, máme aj na viac? Myslím, že máme. Ale najväčšia akcia, kde si viem Slovensko predstaviť ako organizátora je Univerziáda. Ide o významné športové podujatie, ktoré je predmetom celosvetového záujmu médií a predmetom spoločenského záujmu. Univerziáda plní pri organizovaní veľmi podobné ciele ako olympijské hry. Je spôsobom prezentovania schopností, sily a potenciálu danej krajiny, resp. mesta. Takto je to v prípade vyspelých krajín. Zároveň je však prezentovaní novej etapy, do ktorej sa krajina dostala a teda aj spôsobom upozornenia na nové schopnosti krajiny a jej ekonomiky. Nech stála Tokijská olympiáda 1964, Soul 1988 či Šanghaj 2008 koľko chcel, pre tieto ekonomiky to prinieslo obrovské prostriedky. Aj preto taký záujem Ruska pri Soči, majstrovstvách sveta vo futbale, či univerziáde v Kazani.

 TO čo platí pri Olympiáde platí aj pri Univerziáde. Tá je vnímaná ako malá olympiáda - nemálo miest si vyskúšalo svoje schopnosti najprv na univerziádnych hrách a potom organizovalo alebo kandidovalo na OH. V iných prípadoch slúži ako vrchol, pretože najmä v novej ére organizovanie OH sa stalo megalomanských projektom, ktoré zvládnu iba veľké mestá vo veľkých krajinách s veľkou ekonomickou silou (možno by bolo zaujímavé pozrieť na vplyv OH v Aténach na vývoj gréckej ekonomiky, či tam nebol opačný efekt ako pri ázijských krajinách). Veľkou výhodou univerziády je aj cieľová skupina. V oveľa väčšej miere sú ňou ovplyvnené budúce špičky spoločnosti, pretože spájajú vzdelanie a šport. Spoločenská úspešnosť účastníkov univerziád je často vyššia ako úspešnosť športovcov a účastníkov OH najmä v tých menej populárnych a komerčne zaujímavých športoch. Pozitívny ohlas tak vzniká nielen momentálne ale aj do dlhšej budúcnosti.

 Prezentovanie novej ekonomickej sily by mohlo byť zaujímavé aj pre prezentovanie Slovenska a Bratislavy. Napriek všetkej diskusii je ľadový hokej regionálnym športom, ktorý iba v malej miere oslovuje naše ekonomické záujmy. Pri súčasnom stave nášho športu máme iba malé možnosti získať organizovanie veľkých podujatí v najatraktívnejších športoch - atletika, futbal, plávanie, basketbal, volejbal, hádzaná. Aj keď odzadu dopredu tam nejaký potenciál aj vďaka renovovanej hale existuje. Tieto akcie síce predstavujú veľký cieľ, ale iba v malej miere dokážu splniť malé požiadavky, ktoré by mobilizovali do výstavby športovísk nielen pre vrcholové aktivity.

 Pre univerziádu existuje potenciál takisto a existuje aj veľký cieľ, ktorý by mohol viesť k novým investíciám. V oblasti tehelného poľa existuje funkčný areál pre tenisový turnaj, zimný štadión s dvomi využiteľnými plochami (jedna z vedľajších plôch by sa dala taktiež využiť. V blízkosti je športová hala na Pasienkoch, ktorá by mohla po renovácií tiež byť využitá ako vhodné športovisko (aj keď na vrcholové akcie už nespĺňa kritériá). V Ružinove na zimnom štadióne existuje tiež vhodný priestor pre organizáciu väčších podujatí. Vďaka organizácii takejto akcie by sa mohlo nájsť nové uplatnenie pre atletický štadión na Pasienkoch, aj pre nenárodný futbalový štadión Slovana.

 Z existujúcej infraštruktúry môžeme spomenúť ešte výstavisko Incheba a jeho halu ako športovisko, resp. tlačové centrum, areál vodných športov v Čuňove, futbalové štadióny v Dúbravke, Petržalke, Trnave, Senci, zimný štadión v Trnave, prípadne Nitre, Skalici. Všetky by samozrejme museli prejsť viac alebo menej náročnou modernizáciou a rekonštrukciou. Pri hľadaní prostriedkov, ktoré aj tak sú potrebné by však mali oveľa ľahšiu pozíciu.

 A teraz sa dostávame k tým požiadavkám na splnenie veľkých cieľov. Existencia jedného verejného bazéna s olympijskými rozmermi pre polmiliónové mesto je skôr výsmechom ako opisom vyspelého mesta. Je zrejmé, že Bratislava a Slovensko potrebuje jeden slušný stánok pre plavecké, krytý alebo čiastočne otvorený. Divácke priestory pre potrebu organizovania súťaži by v tomto prípade, podobne ako pri iných vyššie alebo nižšie spomenutých miestach,  mohli tvoriť dočasné montovateľné tribúny. Po skončení súťaží a demontáži by tak slúžili inému účelu, zázemiu športoviska, prípadne inému športovému vyžitiu.

 Podobne začína byť neverending story diskusia okolo národného futbalového štadióna. V tomto prípade by nemuselo ísť o štadión s atletickou dráhou, pretože vhodná atletická plocha by sa dala získať na štadióne na Pasienkoch dobudovaním dočasných tribún na ovále okolo štadióna. Ale organizácia ďalších podujatí by mohla byť motívom, ktorý by prinútil konečne pristúpiť k riešeniam, tak ako v prípade majstrovstiev v hokeji, kde by diskusie nebyť majstrovstiev pokračovali možno až doteraz. Pre Bratislavčanov pripomeniem diskusie okolo nosného dopravného systému do Petržalky, ktoré trvajú okolo 30 rokov.

 Súčasťou športového areálu okolo národného futbalového štadióna a plaveckého centra v Petržalke by mohla byť aj menšia športová hala pre halové športy (kapacita cca 3 000 divákov), krytá futbalová plocha a krytá zimná ľadová plocha,  Existenciou ďalších športovísk by areál získal väčšie možnosti organizovania športových, spoločenských a kultúrnych podujatí. Zvýšilo by sa aj využitie areálu a čiastočne riešili aj lokálne problémy mestskej časti Petržalka. Nie je totiž ideálna aby lokalita, kde býva 120 000 obyvateľov nemala ani jedno športovisko primeranej kvality. Aj v tomto prípade by išlo o jednoduchú konštrukciu haly a využitie montovaných tribún a vybavenia. Aj viacero športovísk, ktoré majú byť využité v rámci OH 2012 v Londýne (jazdecké súťaže, plážový volejbal) počíta s montovanými konštrukciami, podobne je to aj pri iných veľkých podujatiach - univerziády, niektoré majstrovstvá sveta. Po skončení súťaži by po odpredaji, resp. darovaní  mohli tribúny zvýšiť kvalitu športových areálov na rôznych miestach Slovenska.

 Poslednou veľkou športovou investíciou by mal byť veslársky areál v Petržalke, ktorý taktiež je už dlhé roky súčasťou investičných plánov. Niektoré z alternatív rozvoja územia okolo Dunaja by umožňovali dokonca  prepojiť vyššie spomínaný športový areál a územie okolo Dunaja do veľkej rekreačnej zóny vyššieho ako mestského charakteru.  Vďaka vyššie spomínaným športoviskám by existovala dostatočná základná infraštruktúra pre organizovanie súťaží. Ďalšie potrebné plochy a športoviská by mohli vzniknúť v okolí Bratislavy, pričom by spájali jednoduchosť v výstavbe s univerzálnosťou využitia po uskutočnení športových súťaží univerziády.

 Organizovanie podobného podujatia vyžaduje ešte dve veľké organizačné zabezpečenie. Zabezpečenie ubytovania súťažiacich - univerziádna dedina a zabezpečenie podmienok pre prácu médií a novinárov. V druhom z prípadov by ako jedna z alternatív prichádzalo do úvahy výstavisko Incheba v Petržalke. Nachádza sa v blízkosti centra, v blízkosti aspoň niektorých športovísk a je dobre dostupné aj dopravnou infraštruktúrou. Ďalšími menej pravdepodobnými alternatívami by bola úprava niektorých športovísk v blízkosti areálnu na Pasienkoch - Tehelnom poli (napr. budova bývalej IKEY) alebo niektorého zo športovísk v novom areáli v Petržalke.

 Aj pri umiestnení ubytovacích kapacít existujú dve možnosti. Jednou je komplexná rekonštrukcia areálu v Mlynskej doline, internátov Družba a Horský park, ktoré by potom spoločne slúži ako ubytovacie zariadenia pre potreby športovcov. Pre vysoké školy by toto bol vhodný spôsob ako nájsť prostriedky pre nevyhnutnú modernizáciu väčšiny zo spomínaných internátov a ich dobudovanie pre potreby modernej doby. Ten  pravdepodobnejší variant spočíva vo využití niektorého z developerských projektov v zóne Petržalka juh (alternatívne aj inde). Developer by vybudoval ubytovacie kapacity v podobe bytových jednotiek vhodné na predaj. Po skončení hier by sa odovzdali budúcim vlastníkom, ktorí by mohli v prípade záujmu využiť nábytok, ktorým boli bytové jednotky vybavené. Ak by nemali záujem nábytok by bol poskytnutý pre modernizáciu ubytovacích zariadení v študentských domovoch a internátoch na celom Slovensku.

 Plán, ktorý som stručne opísal vyzerá ako utópia. Na druhej strane mi ako rovnaká utópia (ak nie väčšia) utópia pripadala kandidatúra na usporiadanie zimných olympijských hier. V každom prípade by organizácia podobného podujatia stála nemalé prostriedky. Zaujímavá by pre Slovensko bola iba v prípade ak sa Slovensko a Bratislava chce prezentovať ako významná európska metropola, univerzitné a spoločenské centrum, ktorého význam nekončí štátnymi hranicami Slovenskej republiky. Takže, komu je tu dobre kritizujte, kto chce viac raďte a snívajte! 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?