O mladej generácii a troch grošoch.

Autor: Rastislav Strhan | 10.6.2011 o 4:33 | Karma článku: 8,67 | Prečítané:  1900x

Pomaly sa objavujú náznaky a kritika mladej generácie, ktorá nie je tak mladá. Sociálne služby sa stávajú veľkým biznisom a pre celú spoločnosť veľkou záťažou. Starostlivosť o starých ľudí sa dostáva do rúk štátu a ten prestáva mať schopnosť ju financovať. Je pochopiteľné, že v tejto situácii sa objavujú hlasy aj politické, ktoré volajú po najlacnejšom riešení. Najlacnejším riešením je, že starostlivosť o starých ľudí by sa mal riešiť v rámci rodiny. Je pravda, že v tomto prípade ide skutočne o najlacnejšie riešenie. Žiaľ neochota, resp. neschopnosť prevziať túto starostlivosť do rúk rodiny sa niekedy vydáva za nedostatok lásky a citu voči staršej generácii. Dokonca niekde bola v tejto súvislosti spomenutá aj rozprávka o troch grošoch a súčasná mladá (rozumej dospelá) generácia podľa tohto názoru zabudla na lásku a cit (groš), ktorý dostala od svojich rodičov a nechce im ho vrátiť.

Kritiku neochoty postarať sa o nastupujúcu generácie starých občanov som zaregistroval v komentároch v čase, keď sa objavili škandály ohľadom podmienok v sociálnych zariadeniach pre starých občanov. Viaceré argumenty pre a proti som počul aj  od kolegov, ktorí sa starajú o svojich rodičov a do zariadenia by ich nikdy nedali a nechápu ako to niekto môže urobiť.

Netvrdím, že by som to dokázal, neviem čo by som robil v takejto situácii v stave, keď mám dosť starostí o svoju vlastnú rodinu a malé deti. Ale začal som uvažovať a prišiel som k zaujímavému záveru. Ten by bol možno hodný aj veľkého sociologického výskumu. Nebudem argumentovať demografickým vývojom, v dôsledku ktorého je tých detí, ktoré by sa boli schopní postarať o svojich rodičov menej ako pred 20-30 rokmi, ani vývojom priemerného veku, v dôsledku čoho sa výrazne predlžuje doba dôchodkového veku a doba nutnej starostlivosti o starých obyvateľov. Zameriam sa na jednoduchý fakt.

Postupne sa do dôchodkového veku dostáva generácia, ktorá vychovávala svoje deti v 50-70 teda v rokoch oslobodenia ženy od úlohy matky a budovania socializmu. To bolo obdobie, kedy vznikali denné jasle, kedy podstatná časť detí chodila už do jasiel a až na výnimky do škôlky, školské družiny boli takmer samozrejmosťou a predstava, že štát odbremení vo výchove detí rodičov z veľkej časti bola veľmi silná. A tak vo mne skrsla kacírska až provokatívna myšlienka. Nie je menšia ochota starať sa o starých a nevládnych občanov spôsobená aj tým, že riešenie štátom považujú za normálne. Nebol ten groš, ktorý aj moja generácia dostala grošom z jasiel, škôlky a školskej družiny?

A vôbec existuje nejaká možnosť merať tieto pohyby v spoločnosti. Ako to, že mladá generácia je stále horšia? A prečo napriek tomu spoločnosť ešte neskolaboval? A ktorá generácia ju privedie ku kolabsu?

P.S.: Tento text som napísal už dávnejšie, ale až teraz som sa rozhodol blog skutočne aj realizovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?